P.S. Keďže nemenujem osadu, nemenujem ani seba. Podobnosť s akýmikoľvek udalosťami a živými, či mŕtvimi osobami je zámerná.
# Z historie skautingu, který trampingu předcházel - Na začátku tohoto století, kdy mechanika, vynalezená člověkem, dostupuje svého vrcholu, kdy člověk se stal skutečně pánem všeho tvorstva i přírodních sil na zemi, ukázal se největší nepřítel člověka v podobě úpadku rasy, klesání tělesné a duševní zdatnosti. Pod dojmem této degenerace cítilo moderní lidstvo potřebu užšího přimknutí se k přírodě a tak vznikly v Americe a v Anglii instituce, které hlásaly návrat k přírodě i zdravému primitivismu.
# Podhoubí - Po první světové válce se v hlubokých údolích Vltavy, Sázavy a Berounky objevili mladí muži v manšestrácích a pestrých flanelových košilích. Stoupali do lesů, večer sedávali kolem ohně a pak uléhali mezi stromy, přikryti dekou nebo kabátem. Byli to tzv. divocí skauti - první trampové. Kluci, kteří vyrostli v bídě války, stáli na prahu dospělosti a žili v činžácích velkých měst. V sobotu večer opouštěli město, aby alespoň závěr týdne strávili v romantických zákoutích tehdy ještě takřka nedotčené přírody.
# Tramping na Slovensku - Tátou a zakladatelem trampingu na Slovensku byl Čech Šourek zvaný všeobecně Hassan. Hassan - trampská stanice pro všechny, kdož se ubírali přes Bratislavu na Slovensko anebo za hranice. ... Tramping na Slovensku, vzhledem k dunajskému veletoku se v Bratislavě rozděloval na suchý a vodácký.
#Podmienky na Slovensku - Všetko, čo sme doteraz povedali o vzniku a vývoji trampského hnutia platí bezo zvyšku pre české krajiny a menovite pre Prahu. Na Slovensku sú podmienky značne odlišné a treba zdôrazniť, že najmä boli odlišné v čase, keď tramping vznikal. Slovensko pred vznikom ČSR nemalo veľkomiest, ba ani veľkých miest, v ktorých by boli podmienky pre vznik skutočného masového záujmu o únik do prírody.
My jsme si cestu našli -
cestu k čistému lidství -
byť byla namnoze kamením a trním zatarasena ...
našli jsme ji a jdeme po ní - rovně ...
Půjdete za námi?
Pojďte! Vítáme Vás ...
Kto sú, čo sú, akí sú.
Kde sa vzali, tu sa vzali
odrazu len tancovali.
O tom všetkom a viac z výsluchu umeleckej vedúcej Zlatici Berešíkovej. Pri mojej návšteve však nebola doma, a tak mi na otázky odpovedal Osky, vl.m. Marian Berešík, podľa mena manžel malej Zlatky.
Osky, dosť ľudí Vás už pozná, stávate sa stále viac známejšími. Prezraď mi, ako a prečo ste vznikli?
Vedúca Zlatka sa zúčastnila Country trhu v Handlovej, kde ju zaujali tanečné súbory a hlavne Niagara z Bernolákova. K hudbe tohoto žánru inklinovala už aj predtým. Po skončení festivalu prehlásila, že si aj ona založí detský country tanečný súbor a do roka budú vystupovať.
Cieľ bol jasný, kde ste zohnali prvé deti do súboru?
Základ tvorili Zlatkine deti z jej triedy, ktoré príležitostne vystupovali pod jej vedením na školských akciách s jednoduchými tancami.
Ako často trénujete? Chodia tancovať aj deti z iných škôl, alebo len zo ZŠ na Drieňovej?
Väčšie deti - tie, čo už vystupujú, mávajú tréning dva krát do týždňa po dve hodiny. V prípade potreby aj častejšie. Raz do týždňa má tréning prípravka. Zo začiatku chodili len deti zo ZŠ na Drieňovej, dnes už máme v prípravke deti aj z I. a II. základnej školy.
Kto Vám robí choreografiu a odkiaľ beriete hudbu k jednotlivým choreografiám?
Choreografiu robí Zlatka, ja a ako ďalší umelecký vedúci Richard „Elvis" Bláha z tanečného súboru Miracle z Banskej Bystrice. Spočiatku sme hudbu hľadali, kde sa dalo a vyberali skôr náhodne. Dnes je už výber hudby pravdu povediac systematický.
Práve sa vrátila Zlatka s veľkou knihou účesov pod pazuchou, tak ďalšia otázka smeruje na ňu.
Keď si už tu, tak mi priblíž Vaše doterajšie úspechy.
Prvý úspech bol, keď nás po troch mesiacoch tancovania, s troma vlastnými choreografiami pozvali na countrybál do Banskej Bystrice a dokonca nám aj zatlieskali. Druhým bola účasť na výročnom countrybále v Bratislave, kde sme ako najmladší súbor mohli vystúpiť popri najlepších súboroch na Slovensku a publiku sme sa páčili. Vôbec najväčší úspech sme mali v Čechách na festivale Lomnické hudební jaro, ktorého sa zúčastnilo viac ako 800 účinkujúcich. Tu sme získali prvé miesto za choreografiu, zvláštne uznanie za prevedený výkon a cenu publika. No a posledný úspech bola cena diváka na Strunobraní ´97 v Banskej Štiavnici.
Osky sa pridáva a smeje sa, že najväčší úspech je, že ešte stále existujú.
Čo keď títo, čo dnes žnú úspechy, odrastú? Máš už náhrady, alebo rátaš s nimi aj ďalej?
Pokiaľ zostanú v Banskej Štiavnici, a kým ich to bude baviť, tak s nimi rátam a pre nich sa potom už bude stupňovať náročnosť tancov. Prípadne s nimi rátam neskôr ako s pomocníkmi, ktorí sa môžu realizovať vlastnou choreografiou.
Čo sa týka mladších, v prípravke mám momentálne viac ako 40 detí, tak verím, že sa z nich určite niekto chytí.
Ako to zvládaš? Ty ako učiteľka si s deťmi počas školského vyučovania, poobede tréning, cez víkendy a často aj cez prázdniny vystúpenia. A popri tom ašte aj choreografiu.
Vlastne žijem len pre tanec a deti. Keby ma to priam fanaticky nebavilo, tak by to asi nešlo. Je to v podstate môj úlet z tohto sveta, pri ktorom ma vôbec netrápia bežné veci. Jednoducho sa mi páči robiť deťom tance, vidieť ich tancovať, šiť pre ne kostýmy. Niekedy je pravda, že mám toho plné zuby, ale zvyčajne ma to rýchlo prejde. A samozrejme nemôžem zabudnúť ani na rodičov niektorých detí, ktorí nám tiež všemožne pomáhajú.
To znamená, že ste vlastne „nebezpeční ľudia", lebo svoj voľný čas venujete cudzím deťom a ešte k tomu zadarmo. Povedz mi ešte, ako vidíš budúcnosť. Najskôr tá najbližšia a potom vzdialená.
Momentálne sa pripravujeme na súťaž detských country súborov v Znojme, ktorá bude v novembri. V apríli 1998 sa chystáme znovu na Lomnické hudební jaro. A čo sa týka tancov, začíname sa učiť clogging (country step). A svojich priaznivcov chceme prekvapiť novými choreografiami v štýle moderného country.
Spomínala si festivaly v Čechách. Kde Vás môžu vidieť nadšenci country štýlu najbližšie u nás, na Slovensku?
11.októbra vystupujeme na countrybále v Banskej Bystrici. Niekedy v novembri, termín ešte presne neviem, na countrybále v Brezne.
Poslednú otázku mám na Teba, Osky. Prezraď mi niečo zaujímavé na Zlatku.
Pri jej drobnej a útlej postave je najobľúbenejším jedlom slanina spečená na uhoľ, s cibuľou. Dokonca, keď sme boli na chalupe a počaslejaku dostala na ňu chuť, tak si z klasického šporáka dala dole platňu a opiekla si ju tam. A za jedinú kvalitnú uspávanku považuje detektívku so Sherlockom Holmesom a Hercule Poirotom.
Tak už mi ostáva popriať Vám veľa šťastia a úspechov. Nech Vám to tancuje.
P.S. V čase tlače tohto článku robí odbor školstva pri OÚ v B.Štiavnici všetko pre to, aby súbor zanikol.