Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k SEVERKA - Šarkaniáda
SEVERKA

Šarkaniáda
Publikovan: Sobota, 03.11. 2018 - 02:50:01
Vec: Akcie - napíš svoje zážitky


sarkaniada

 

Trampskí samotári od Slanča vypustili do internetového éteru pozvánku, ktorá zvolávala šarkanov i šarkanice, drakov a dráčatá na Šarkaniádu 13. októbra 2018 do obce Kobyly.



sarkaniada

 

Oskar, ako správny bodyguard, nevpustil na oblohu ani mráčika a tešil sa na príval nových kamarátov. Na spoločnosť tých našich kamarátov sme sa tešili aj my, a preto sme zbalili najnutnejšie caky-paky. Veriac grafikonu a spoliehajúc sa na šťastenu, že nezblbne žiaden vlakový spoj, sme sa niekoľkými prestupmi dopravili do Kobýl. Jesennou prírodou sme stúpali do mierneho kopca, bližšie k oblohe, z ktorej nám už vysielali svoje GPS súradnice prvé šarkany. V ústrety nám dolu kopcom bežali Severák a Severanka, ktorých šarkany sa ešte len učili lietať. Lúka bola posiata kamarátmi, ktorí pohľadmi hypnotizovali oblohu. Z hĺbky duše a pamäte sa mi na pery dostali slová Bobkovej piesne:

Pojď stoupat jak dým,
až tam, kam jen ptáci mohou.

Plout po nebi jen,
výškou být opojen

jen své sny si můžeš vzít
tam kde vládne mír a klid.

 sarkaniada

sarkaniada

sarkaniada

Nedospievala som si celú pieseň, pretože mi ktosi vtisol do ruky šnúrku so šarkanom. A to už bola iná zodpovednosť, dbať na to, aby sa nezamotal so šarkanmi Dumbovcov, Markovcov, Turekovcov, Šakalovcov, Kremeňovcov či Čičovcov. Na oblohe šantili papieroví šarvanci  a na lúke trampský drobizg. Po krátkej prestávke na jedinečný slančovský guláš a prevzatie ocenení a účasteniek (perníkové šarkany), šarkany znova vyleteli k oblohe na svoju spanilú jazdu.

sarkaniada

sarkaniada

Príjemná jazda čakala aj nás. Kamaráti nás zbalili do svojich tátošov a vyviezli k Chate Čergov. Starostlivosť o celú partiu prevzal kamarát Hasič, ktorý nás (ako správny záchranár) spolu s chatárom chránil pred hladom, smädom a nasáčkoval nás do izieb. Keď nám už nič k šťastiu nechýbalo, zobral do rúk gitaru aj on a spolu s Čičom, Turekom, Markom a Kovbojom to poriadne muzikantsky rozbalili a udržiavali, až kým sa sobota nezmenila na nedeľu.

 

sarkaniada

sarkaniada

Krásne jesenné ráno priam lákalo na túlačku po Čergove. Ešte večer nám kamaráti dali tip, vďaka ktorému bolo vstávanie ľahšie, a to - vyhľadať jedno tajomné miesto. Oči nám zaiskrili nadšením. Jasné, že sa ide na vec. Po krátkej túlačke čergovským rozprávkovým lesom a nasýtení výhľadmi do diaľav, sme zahájili pátranie podľa tajnej pirátskej mapky nakreslenej na kuse papiera.

sarkaniada

Inštrukcie boli presné. Nechať sa zviesť nebadaným chodníkom „šrégom“ cez lúku až na kraj lesa a vhupnúť cez malý smrekový otvor do húštiny. Bol to krok do úplne iného sveta. Oči odmietali privyknúť si na tmu - tmúcu, ktorú vytvárala nepriestrelná suchosmreková bariéra. Ani najostrejší lúč slnka sa neprerezal dovnútra. Ani ševeliaci vánok z lúky sa tu neodvážil vstúpiť. Aj hmyz sa vyhýbal tomuto miestu. Nemal motiváciu, lebo z pôdy nevystrčila nos ani jedna rastlinka. Všade naokolo iba suché ihličie, čo znásobovalo pocit tajomna. Zostalo tu iba „ticho s očami“, ktoré doslova vyrážalo dych. Mala som chuť otočiť sa na päte a zdúchnuť. Určite ani Jozef Karika tu nebol, v opačnom prípade by mal na svojom konte o knihu viac. Cez tmavú húštinu viedol takmer dva metre široký pravítkovo-rovný vyzametaný chodník.

 

sarkaniada

sarkaniada

Pôsobil na mňa, ako okraj lupeňa mäsožravého kvetu, po ktorom sa zošmykneš do smrtiaceho bazéna kvetných štiav. Šmýkali sme sa chodníkom prudko dole. Postupne privykajúc na tmu, sme rozoznali kontúry starej chajdy. Zastali sme pri nohách ducha tohto miesta, ktorý si na seba nahodil podobu starého zvráskaveného buka. Kamarát Tik sa pozrel odvážne do jeho zamračených očí. Buk ho pohľadom preskenoval a prikývol, že smieme zostať. Na naše hlavy sa v tej chvíli zosypalo niekoľko zlatých dukátov z jeho koruny. Posmelení sme vstúpili na verandu tajomnej chajdy s názvom DRINA, ktorú buk chránil svojím telom. Dosky na podlahe bolestivo zavŕzgali. Závora v Tikových rukách zaškrípala a dvere sa prudko otvorili, akoby ich niekto zvnútra vykopol. Tik uskočil a ja som strachom prižmúrila oči. To, čo sme zbadali, nám znova vyrazilo dych. Útulná izbietka so stolom prikrytým obrusom. Na pričniach boli pripravené karimatky. V rohu piecka, na policiach čistý kuchynský riad. V tej chvíli by som sa nečudovala, keby sa z ničoho nič na stole objavili dva taniere s práve uvarenou pariacou sa kašou. Ale to už som uzdu svojej fantázie povolila až príliš. Kým som sa v mysli vrátila do reality, Tik už študoval záznamy jednej z kroník starej chajdy. Zošitov bolo niekoľko a nás súril čas. Od Tureka sme sa dozvedeli, že už celé roky drží ochrannú ruku nad touto chajdou hlavne kamarát Frenky.

sarkaniada

     Čaro tohto miesta sa nám dostalo pod kožu. Veľmi neochotne sa vraciame späť na slnkom zaliatu náhornú plošinu, nad ktorou sa preháňajú príšery. Ale nie, to vo mne ešte vibruje hororová nálada. V skutočnosti je to časť našej partie, ktorá išla v našich šľapajách, ale s cieľom využiť priaznivý vietor pre šarkany. Chvíľu im robíme spoločnosť a pomaly sa vraciame späť na rozlúčkovú kávu v Chate Čergov. Kamarát Turek ponúka odvoz k najbližšej železnici, a vďaka tomu má naša cesta ešte jeden bonus - návštevu dokonale schovaného vodopádu na potoku, ktorý schádza z Čergova spolu s nami. Pre Tureka, Katku a ich kamarátov je potok s vodopádom na kúpanie najlákavejší, keď je teplota pod bodom mrazu. Bŕŕŕŕŕ.

O niekoľko dní, keď sa za oknom „čerti ženia“, spisujem spomienky na Šarkaniádu a pri slovách o chajde Drina mi chýbajú nejaké zaujímavé fakty. V telefóne vyhľadám meno Frenky a o chvíľu sa prázdne riady plnia týmto odkazom:

„Kedysi dávno horár Pele s lesnými žienkami sadili na tomto mieste smriečky. Pôvodne tam bola holá lúka. Aby sa mali kde uchýliť, postavili im chlapi malú chajdu. Keď sme chajdu objavili my, smriečky už mali výšku chlapa. Rozhodli sme sa chajdu trochu zveľadiť. S kamarátmi Bubom a Braňom som tam chodil v osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch často a pekne sme si to tam upravili. Už niekoľko rokov som tam nebol, ale počul som, že naša stará chajda Drina si žije svojím životom. Každý, koho prichýli, sa ju snaží zanechať v poriadku. Údajne si ju obľúbili hlavne Poliaci.“

Frenkyho slova sú akurátnou doplňujúcou bodkou k tejto reportáži. Slovensko je krásne a tajomné.

                                                                                                Jana Matzová „Amazonka“      







Tento lnok si mete preta na webe SEVERKA
http://www.severka.nfo.sk

Tento lnok njdete na adrese:
http://www.severka.nfo.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=318