Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k SEVERKA - Závlčanci na Strážove.
SEVERKA

Závlčanci na Strážove.
Publikovan: Utorok, 12.08. 2014 - 22:50:38
Vec: Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým


 

Dvojica PiPa je znova v horách nášho malého, no krásneho Slovenska.

Tentokrát sme spolu s Pitkinom vybehli na Strážovské vrchy priamo na Strážov z obce maľovanej a to z Čičmian.



V krčmičke pri pivku sme si otvorili mapku a skonštatovali, že máme času navyše, tak sme si asi po dvoch-troch pivkách šli hľadať nocľah nad dedinu.
Pri svetle ohníku a 52 % baterke sme kecali o minulých i zahraničných cestách. Klábosili sme do neskorej noci, a keďže sa mi začalo driemať, zaľahli sme do spacákov pod natiahnutými celtami.

v Čičmanoch

 V sobotu ráno sme napodiv skoro vstali, za chvíľu už horel ohník a Pitkin ma súril, aby som už dal šálku na kávu.
Po výdatných raňajkách sme pobalili svoje caky-paky a z miesta, kde po nás ostala len pováľaná tráva, sme zišli späť do dedinky, kde bol dnes akýsi čulý ruch pred hneď troma podujatiami v obci. Akýsi maratón, preteky v in-line korčuliach a varení guľášu. Obec proste žije.
 Guľáš mal byť hotový až okolo 16,00 hod, tak sme nečakali a pokračovali dedinou dole. Ešte nebola otvorená žiadna krčmička, dali sme si tekutú desiatku v obecnej Jednote.

stúpanie na Samostrelv sedle Samostrel

Po žltej TZ sme šli chvíľu po asfaltke, čo nám s čerstvými silami ešte problém nerobilo.
Popri zurkotajúcom potôčiku sme stúpali ku sedlu Samostrel. http://hiking.sk/hk/ar/400/pristresok_v_sedle_samostrel.html Tam sme si dali prestávku, popozerali po okolí, zobli nejakú sladkosť a posilnili sa, veď načo toľko tekutín nosiť so sebou. Zo sedla po zelenej TZ to bola trošku i fuška, bo vrstevnice sa akosi zhustili a rovina viacej naklonila. Pri takýchto príležitostiach vždy spomíname na Hniličku, či Hlinickú Kýčeru, kde bol taký tupák, že sme sa šplhali po štyroch a ešte i stromy nám museli pomáhať. V lese bolo ešte dosť vlhko a tak sa nám i fajne šmýkalo, aspoň mne, bo Pitkin vie chodiť.

lúky pod Strážovomlúky pod Strážovom

na StrážoveZliechov

Po posilnení pri križovatke z červenou TZ sme šliapali rezko na lúku pod Strážovom. Tam sme schovali batohy do lesa a takto naľahko sme si vychádzkovým krokom vyšliapli na Strážov. Výhľady boli tak trochu, ba až dosť zahalené oparom a z dedinky Zliechov, ležiacej pod vrchom k nám zreteľne doliehali zvuky akoby z diskotéky. Neskorší turisti nám potom povedali, že v obci sú kolotoče a táto muzika je od nich.
 Tak sme si aspoň popozerali okolitú prírodu a krajinu, pokeckali s turistami a šli späť pre naše batohy. Potom sme si to nasmerovali ďalej po červenej TZ k sedlu pod Strážovom, kde sme si doplnili zásoby vody z prameňa, ktorý som po načerpaní vody vyčistil a upravil (jedna z mojich chorôb).
 Odtiaľto sme šli žltou TZ dole zase hnusným klesákom ku Medvedej skale, kde je i búda, do ktorej sme šli prespať. http://hiking.sk/hk/ar/2962/buda_na_medvedej_skale.html

búda na Medvedej skalebúda na Medvedej skale

Počas posledných metrov ku bude mi Pitkin vravel, že je strašne hladný. Poradil som mu, aby cibuľu na jeho výbornú mexickú fazuľu šúpal už po ceste.
V bude boli síce dve postele i dva veľké matrace, no keďže sme nevedeli, aké zvieratká v nich žijú a ešte mám aj klaustrofóbiu, za našu spálňu sme si vybrali otvorenú povalu, kam viedol laicky zhotovený rebrík z bukových konárov.
 Po zhodení batohov za pár minút horel oheň, ako inak s použitím jednej zápalky, a Pitkin už aj šúpal a krájal cibuľu, nakrájal slaninku, pootváral konzervy, pripravil ingrediencie a na ohníku zhotovoval jeho mexickú fazuľu. Ja som si dal vifonku, bo mi nejak od rana krútilo črevá, a ani tú som nedojedol. Bol som pozrieť ku vodopádu, no je to dosť husté a bolo by treba obuť si mačky alebo tretry, lebo sa tam šmýka a je to i dosť prudké, ale za podívanú to ozaj stojí, vodopád tečie celkom slušne.

na Medvedej skalena Medvedej skale

Po večeri sme keckali pri svetle ohníka a 52 % baterke, dokedy nás zvuky blížiacej sa búrky nevyhnali do spálne. Asi po piatich minútach sa aj spustil vietor a v zapätí i fajná búrka.
V suchu a teple spacáku sa krásne pozerá na padajúci dážď, čo Pitkin využíval plnými dúškami. Ja som už oddychoval, bo som bol akýsi unavený, či uťahaný, alebo na mňa liezla akási choroba. V noci nás najprv prebudil rachot neďaleko padajúceho stromu a potom ma zobudil Pitkin, že máme na povale návštevníka, tak som si potraviny zavesil na hradu povaly, lebo tá drzá myš sa Pitkinovi dívala priamo do očí a ani sa ho nebála, pokiaľ sa na ňu nezahnal. Potom som i ja začul šuchot, tak som sekerou buchol po doskách, že sa zľakol i Pitkin, a možno i tá myš, lebo do rána som mal od oboch pokoj.

 Ráno som zase ja zakúril ohník na kávu a dali si k nej i koláčiky, čo mi na cestu pribalila manželka, pojedli syrčeky, rybičky, olivy, cibuľu i cesnačik s chlebom. Ešteže som ho vzal dosť, lebo aj keď je Pitkin jednotka, tentokrát zabudol doma chleba. Ja toho zabúdam viac, tak mu to odpúšťam a nikomu to nepoviem.
Po pokochaní sa výhľadmi z Medvedej skaly a načerpaní vody z potôčika pri vodopáde sme uhasili ohník a vyrazili na hnusný stupák, zase tá Kýčera, smerom k sedlu pod Strážovom.
 V čítanke lesných ciest umytej nočným dažďom sme čítali stopy obyvateľov. Diviaky, vysoká i stopa líšky alebo rysa, no a akejsi dvojnohej zveri vo vibramoch. Medvedia stopa tam nebola, hoci skala, pri ktorej sme spali, má po mackovi meno.
 Cestou sme stretli jednu turistku, účastníčku včerajších pretekov v Čičmanoch, zliezajúcu prudký kopec len v sandáloch. Z lúky pod Strážovom sme išli priamo dole a pri odbočke na zelenú TZ sme stretli snáď pol autobusu turistov niekde od Prievidze. Chodník do Čičmian sa dole pod kopcom zmenil na lesnú cestu, kde sme kedysi spali v senníku, po ktorom tu už niet ani stopy. No a z lesnej cesty sme prešli na asfaltku, po ktorej sme prišli späť do obce, len z druhej strany, ako sme ju opúšťali.

na výhľade

 V penzióne Javorina (nechápem prečo Javorina, keď sme pod Strážovom), sme si dali už iba dve pivka a dve kofoly, lebo ja som na pivko chuť nemal. Po súťažiacich zo včerajšieho dňa ani stopy, ba ani guľáš už nemali.
Na križovatke z Čičmian stopovalo akési dievča s dredami vo vlasoch, tak sme zastavili a na Pitkinovu otázku, že kam chce zviezť odpovedala lámanou angličtinou s prstom na mape ukazujúcom do N.Rudna. Tak sme jej poskytli odvoz a cestou som sa zase ja svojou úbohou angličtinou dozvedel, že je z Francúzka, mesto si uz nepamätám, má 28 rokov, je sama a je tu na Slovensku na jeden mesiac a volá sa Amelia. Že som sa ja lepšie neučil a nepokračoval v hodinách angličtiny, kua, kua. To nás ešte cestou domov zastihla parádna búrka, že stierače nestíhali.

Vysvetlivky:
K tej mojej klaustrofóbii: Keď idem do krčmy, mám strach že je zavretá. PiPa = Pitkin, Pacho. Keď nemám chuť na pivo, tak asi šoferujem.

Pekný weekend bez snehu za nami s kopou krásnych zážitkov a ďalšie pred nami.

Slohovú prácu napísal T.S. Pacho







Tento lnok si mete preta na webe SEVERKA
http://www.severka.nfo.sk

Tento lnok njdete na adrese:
http://www.severka.nfo.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=233