Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k SEVERKA - Dušičkový vander
SEVERKA

Dušičkový vander
Publikovan: Nedea, 10.11. 2013 - 22:17:43
Vec: Čo píšu iní - krátko z vašich mailov


dusickovy

Dušičkový vander má svoje osobité čaro, ktoré sa stupňuje aj výberom navštívenej lokality. Aby malo tú správnu strašidelnú atmosféru, dôležité je pribaliť kilo zmyslu pre dobrodružstvo, najmenej päť kíl bojkovskej fantázie a štipku šialeného bláznovstva. Veľkým pomocníkom je samotné počasie. Nutné je vymodliť si čo najškaredšie, aby atmosféra záhadna bola úplná. Fantázii sa potom medze nekladú.



Kam sme sa vybrali my? Stretli sme sa, ako vždy, na neutrálnej pôde (železničnej stanici). Vander sme zahájili štýlovo. Zapálením sviečky neznámym vojakom padlým po skončení prvej svetovej vojny, na mieste, kde oni svoj životný vander zakončili. Na starom cintoríne. Keďže na miesto nášho vandru nevedie žiadna značená cesta, mali sme bohatý výber bludných ciest. Zverili sme sa do rúk neznámeho, ktorý tú svoju zavesil na internet. Jeho popis nám najviac zapasoval. Kto by odolal pokušeniu začať dušičkový vander takto? „Cesta začína pri dome smútku, pokračujete po chodníčku popri plote cintorína, miernym stúpaním nahor. Po ľavej strane bude terénna vyvýšenina zakončená skalným útvarom. Po päťdesiatich metroch prídete na krížne cesty. Vyberiete si cestu smerujúcu doprava. Na ďalších krížnych cestách si vyberiete tú doľava. Je to stará stredoveká cesta, ktorá vás zavedie až na hrad...“

dusickovydusickovydusickovy

dusickovydusickovydusickovy

Spravili sme všetko, čo popis diktoval. Vábeniu skalného útvaru sme zdarne odolali, aj keď vyzeral veľmi strašidelne. Čím sme boli bližšie ku krížnym cestám, tým hustejšia a belšia bola hmla. Stromy a pne sa začali meniť na zlomyseľných škriatkov a kadejaké príšery. Sledovali nás. Ani by sme sa nečudovali, keby zrazu preletela lesom bosorka na metle. Statočne sme kráčali ďalej za vidinou nášho cieľa. Občas sme zišli z cesty, aby sme odfotili nejakú tú príšeru, lebo by nám inak nik neveril. Nebáli sme sa. Iba môj dáždnik sa prejavil ako zbabelec. Občas mu drôty vstali dupkom. Čím sme boli bližšie k hradu, tým viac kameňov nám zlé sily sypali pod nohy, aby nám znemožnili prístup. Dômyselne ich maskovali napadaným lístím, aby sa nám členky kvalitnejšie poprehýbali.

dusickovydusickovydusickovy

dusickovydusickovydusickovy

Nevzdali sme sa. Zrazu hmla na chvíľu ustúpila. Zazreli sme hradný vŕšok. Vstupnú bránu sme si postavili len v predstavách na základe popisu, aby sme mali na čo zabúchať. Domáci nerobili „cavyky“. Otvorili nám a pozvali nás do hradu. Hradnú pani sme odhalili hravo. Bola zakliata do krásneho kvetu, ktorý jediný krášlil pochmúrny les. Dovolila nám, aby sme si nerušene pozreli dolný i horný hrad a premerali parametre veže, ktorú sme si tiež len dokreslili v našej fantázii podľa popisu. Naplno sme sa venovali stavbe vzdušného hradu, ani sme nepostrehli, kedy sa hmla premenila na hustý dážď. Schovali sme sa do chajdy hľadačov pokladov, ktorí práve hľadali niekde inde. Keďže tu nebol ani „stolček, prestri sa“, siahli sme po vlastných dobrotách. Kým sme hodovali, stalo sa niečo nevídané. Pod hradom sa otvorili tajné vstupy do hradných pivníc. Lákali nás vstúpiť, ale neriskovali sme. Neobetujeme život pre nejaké, dnes už neplatné, zlaťáky. Potichučky sme zbehli do bezpečia dediny a vander zavŕšili v teple, pri čaji s rumom. Kde sme boli, nemôžeme prezradiť. Sľúbili sme to hradnej pani. Nejasnú indíciu sme prepašovali do jednej z fotografií.

dusickovydusickovy

Amazonka T.O. Čierna puma
Tik T.O. Sosna







Tento lnok si mete preta na webe SEVERKA
http://www.severka.nfo.sk

Tento lnok njdete na adrese:
http://www.severka.nfo.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=212