Čochvíľa je tu uzávierka ďalšieho (prvého tohtoročného) čísla Severky a s ňou prichádza avízo na články, ktoré si budete môcť prečítať.
Okrem tejto malej ochutnávky venujte ešte niekoľko sekúnd prečítaniu oznamov na konci článku.
Chata Marica
Pri našom prvom vstupe do chaty som mala pocit, že som vošla niekomu rovno do obývačky. Reštauračné priestory splývali so súkromným priestorom rodiny nájomcov. Severka svojím prístupom však zmietla zo stola moje pochybnosti, že som tu omylom, a tak ďalšie naše návštevy počas potuliek okolo Ružína boli vždy smelšie a plné očakávania. Prvý nás privítal štekotom biely havkáč Ares. Vždy sme tu našli niekoho zo starých kamarátov trampov, hudobníkov a taktiež spoznali nové túlavé duše. Začali sme sa na naše návštevy Marice tešiť. Oheň v krbe, v zime pravý a v lete pomyselný, poskytoval teplo domova pre všetky túlavé duše.
Predstavujeme - Šolim
V Prievidzi je málo trampov, ktorý by nepoznali Šolima. Keď nie osobne, tak aspoň sprostredkovane cez jeho tvorbu pre trampské osady. Chcel by som ho predstaviť ako trampa a ako umelca.
Narodil sa 8.1.1961 v Handlovej. Už od detských rokov prejavoval záujem o kreslenie, fotografovanie a v neposlednom rade aj o prírodu. Jeho prvé stretnutia s prírodou začali na základnej škole, kde sa zapísal do turistického oddielu, v ktorom sa učil, ako sa správať k prírode. S trampingom sa stretol prostredníctvom umenia, keď vyrábal pozvánky, PF-ka a výherné placky v tom čase väčšinou pre T.O.Skokan, v ktorej bol šerifom Hally.
Srdečný pozdrav z potlachovej lúky
Jeden zo strážnych hradov Českej cesty v Malých Karpatoch sa volá Korlátka a vedla nej (alebo neho) je dedinka Rozbehy a pod ňou pramení potok, ktorý sa pol hodinky peši od tej dediny spája s ďalším potokom a odniekial sa to celé volá Černý potok. Nejakých 5-10 minút od sútoku je na lavom brehu po pár zalesnených metroch do kopečka lúka. Natiahnutá pozdĺž potoka, na jednej strane ohnisko, posledné roky aj stabilný vlajkový stožiar a pri vstupe od lesnej cesty z kmeňov stlčená brána s nápisom AHOJ.
Porta táto, aj pozdravný nápis sa už párkrát vymenili, stožiarových krížov sa tu vztýčilo a zase zložilo nespočet. Takže sme – ako už asi všetkým zasvätencom došlo – na vandráckom fleku, kde sa zapálilo niekolko záklaďákov a omnoho viacej výročákov, kde zadunelo záverečnou prázdnotou kvanta pivných sudov, kde sa schádzala trampač fakt z celého Československa, a dokonca kde zopárkrát aj nejaká tá láska započala svoj pre slobodu krásnozhubný proces.
Tip na vander
Veľká časť tohto pohoria bola donedávna vojenským obvodom, vďaka čomu si zachovala svoju nenarušenú štruktúru. Pre mnohých sa to stalo výzvou prebádať tajuplnú oblasť hustých lesov. No víchrice, premnoženia lykožrúta a nesprávne hospodárenie lesníkov však veľkú časť územia premenilo v „mesačnú krajinu“ rozsiahlych rúbanísk. Ale i napriek tomu si niektoré oblasti tohto kúta Slovenska zachovali svoje čaro divokej prírody. Pri svojich potulkách pohorím som malo kedy stretol ľudí, ktorí tam boli s podobným zámerom ako ja. Tu a tam sa ozval rev motorovej píli, či nákladného auta. No úchvatnosť a divočinu niektorých miest, ktoré by som odporúčal vidieť každému, som zahrnul do niekoľko dňovej turistiky naprieč týmto tajomným pohorím.
Bol by som veľmi rád, keby sa na stránkach Severky objavil aj tvoj príspevok. Stačí krátka správa, fotka, či kresba. Všetky možné kontakty a adresy sú na tomto webe.
Ešte vždy je trochu času, až kým z môjho počítača nevylezie tlačový podklad. A čo sa nezmestí na papier, umiestnime sem, na internetové stránky…
Tiež sa blíži termín odovzdania daňových priznaní a možnosti poukázania 2% zo zaplatenej dane pre „dobročinné“ účely. Ak by ste sa rozhodli pre Trampské združenie Severka, tak tu je návod, ako na to.
za vyplnenie prvej, či druhej prosby vopred ďakujeme
za TZ Severka, D’Ady
