Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k Lúlnime si ! - SEVERKA
SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj et • Potlachov frum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 

Warning: preg_replace(): Empty regular expression in /data/www/nfo_dady/severka/blocks/block-Calendar_list.php on line 149
Nasledujcich 0 podujat
Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
Lúlnime si ! 
Čo sa nezmestilo do časopisu

lulacs odstupom času ešte jedna spomienka na zosnulého kamaráta Lúlača...

Chvíle strávené s ním boli tak krásne a zvláštne, že sa občas nad tým až rozum zastavil. A ja? Musel som sa rozhodovať a neraz tápať v myšlienkach „čo to vlastne robíme!". No nakoniec som sa pousmial a gestom „LÚLNIME SI", ktoré bolo posvätné, sa všetko dalo opäť do pohybu a na správnu mieru.



Prehrali sme 10-tky víkendov a dakedy aj viac. No vždy sme vedeli, že to musíme dohrať, aby nastala nová hra. Boli sme všade tam, kde nás nohy zaviedli. A naše cesty boli naozaj túlavé, ale hlavne lúlavé!!! Hovorievali sme tomu aj „Lúlačské turné". Leta Pane 2007, 11.12., sme sa tiež vybrali hrať. A hrali sme a hrali. Skoro bolo po nás vyhlásené celoštátne pátranie. Keď sme tak troška prebrali, kdesi u kamaráta vo Vŕbovom, teda u „GROSSA", hovorím Lúlačovi: „Hej bobre! Vieš o tom, že sú dnes už Vianoce???" Ani neviem, ako sme sa dotrepali domov. Baby nás privítali s radosťou. A veru aj na políciu som musel zájsť, či som chcel, či nie, musel. Aby chlapci zelení, též z nášho fachu, vedeli, že sme teda už doma, a že sme v porádku, a že sme to naozaj my. No a ten panáčik v uniforme akurát dostal 5 minutiek pred mojim príchodom fax, či čo to, a podľa všetkého malo byť v ten večer vyhlásené pátranie. Škoda, že to prebehlo tak hladko, až to dokázal ešte zrušiť, že sme doma! Mohli sme byť hviezdy v telke". Potom som si tam vypočul prednášku, ako sa má chovať občan republiky Slovenskej a tak podobne. No a že, buď rád, že sme to stihli zastaviť, pretože taký výjazd stojí 250000Sk. Ako pokorný občan, poučený do budúcna, som pomaly rátal kroky dole 84-mi schodíkmi od chlapcov z polície. Keď som to povedal Lúlačovi, tak mi vraví: „Hej, starý bobre, víš čo by bolo za 250 litrov piva?" No sranda. Ale chvála Bohu, máme milujúce mangelky, a tie by to iste za nás zatáhli. Čo sme si vypočuli doma? No bolo toho naozaj dosť, ale verte, že to boli úprimné slová z hĺbky srdca a z lásky.

No a ani sme sa nenazdali a už sme hrali na Ščefána na Dobrej vode. Potom Silvester kdesi na chate a tak. Šuchocali sme Gé-durofky a Jasi Jamesi, aj Johny vohni kaša - čo spánek z šenku neodnáša. A hrávala sa aj tá naša „Zas sa mi stratela flaša!" Vždy sme teda našli možnosti, ako ísť zasa na turné a škrabocať. Ľudia nás mali radi a brali nás. Vždy sme vedeli zabaviť davy ľudí a to myslím vážne. Jedno pochmúrne sobotné poobedie nám Ivan v šenku na Dobrej vode hovorí, že môžeme hrať až poobede, pretože je omša v kostolíku. Reku fajn, tak ideme na omšové. A tam sme vešli do kostela, gitary naladené a ja som spuscil „Tichá noc". Odozvou na to nám bol hrozne hlučný deň! Ale ľudkovia sa bavili. Ešče dobre, že nezavolali na miesta nám už známe. No srandy som si užil. To bol život.

Raz došiel do šenku chlápek. Vyzeral, jak... Neviem, ako by som to nazval. Jak keby to mal za pár. Lúlač naňho kuká a vtom z neho vypadla veta, ktorá sa nám postarala o to, že sme si na Dobrej vode pekného pol roka ani nešuchli. Hovorí mu na plnú hubu: „Ty za týden umreš!" No do prdele! Za týden sa zjavíme znovu a šenkár hovorí: „Chalani, serte na to a radšej sa vyparte. Aspoň na pár týdnov." Ja, že oč kráčí? A šenkár spuscil: „Ten chlapík naozaj vypustil dušu." No ty môj dúchod. Tak to bolo něco. Veru, pol roka nás nebolo. Zažili sme spústy srandovných vecí. Myslím, že by sa dali napísať aj romány a tie by som nazval „Lúlačove a moje cesty do neznáma". Dakedy mám pocit, že by som to mal urobiť, ale ešte nie.

Stano mi povedal toho o sebe veľmi veľa a nielen o sebe. Rozprával mi všeličo a daktoré témy podložil slovom: „Prisám Bohu, že to vieš len ty". A ja som ho nikdy nepodrazil. Vždy som považoval to, čo mi povedal, a čím sa zdôveril, za tajomstvo, ktoré možno raz prezradím, ale až sa rozhodnem pre ten román. Všetko sa to akosi mení, a tak jedného dňa, toho osudného sobotného rána, mi došlo, že aj vietor dokáže rozprávať. Keď som pootočil troška hlavou, cítil som to. Dačo sa deje. Bol som nesvoj a kamarát Hastrman, s ktorým som trávil to ráno, si to všimol. A potom mi vraví, že sa dačo dozvedel. Tak von s tým. A on? „Lúlač je mŕtvy".

 

Takto sa s nami náš Stano Milčík - Lúlač došiel rozlúčiť. Ľutujem, že som sa s ním ešte nestretol inak a nepovedal som mu to krásne „Ahoj". Bolo mi to ľúto. Týždeň pred tou strašnou autonehodou mi priniesol 30 skladieb, ktoré zložil, aby som sa ich naučil, a že pôjdeme ich spolu hrať. Škoda. Struny jeho gitary sa už nerozzvučili a nezahrali. A tak skúšam ďalej. Nabral som síl až po dlhšej dobe, ale vždy to skončí úzkosťou a bolesťou nad stratou tak úžasného človeka, akým v skutočnosti Lúlač bol. A tak odložím gitaru a premýšľam o cestách. Aj o tej jeho. Prečo skončila takto a nie inak? Nejako mi to hlava neberie. A tak naplnený emóciami sadám ku stolu a píšem. Aj teraz je tomu tak. Pred hodinkou som sa vrátil z cintorína. Bol som na hrobe zapáliť sviečku a zaspomínať. Aj som sa znovu pýtal, no odpoveď - tá nedošla. Tak možno až na tej druhej strane. A tak som z časti opísal to, čo som chcel. No a to, že nás Lúlač opustil, už písal kamarát Smrťo.

 

Ale ja chcem ešte spomenúť, že na pohrebe som teda ja, Lopo, Padoš, Tibčo, Šklebo a Zdeno zahrali piesne, ktoré mal Lúlač rád. Došlo sa rozlúčiť veľa kamarátov, ktorým sa chcem poďakovať. No, ale mne to nepripadalo správne, rozlúčiť sa so Stanom len tak. A tak som sa rozhodol, že urobím rozlúčku po svojom. A tak sa dňa 27.11.2010 stretli na fleku Baňa na Brezovej kamaráti, ktorí sa chceli ešte prísť rozlúčiť. Nachystali sme pagodu a vrátane polien v nej ich bolo nachystaných 53. Pagodu pripravili kamaráti T.S. Rumo, T.S. Pepe a Hastrman. Veniec som uplietol ja. Šerif T.O. Bradlo „Pero" mi pomohol osadiť pamätník, na ktorý sme pripevnili Lúlačovu fotku a báseň, ktorú som zložil týždeň, či dva pred rozlúčkou. Pero mi pomohol toto miestečko spomienky skrášliť vetvičkami smrekov. Kamaráti T.O. Nový Tobos Senica - Taši a malý Taši pomohli s vyčistením fleku. Merina, Eva Lúlačka, Stenly a Lubo Lúlači doniesli 20 litrov vína a kotol a postarali sa o to, aby mali kamaráti čo lúlať. Baňou sa nieslo burácanie smiechu, spev a slová.

Ja som sa v duchu zamýšľal nad tým, či to takto môže byť, a či sa to Standovi páči. Myslím, že áno. A viem aj to, že tam s nami bol. Došla naozaj kopa kamarátov. Teda aspoň, čo si pamätám takto: Taši, Taši ml., T.S. Pepe, T.S. Rumo, Hastrman, Monča Hastrmanská, Merina, Eva + Lubo + Stenly Lúlači, Zdeno, Šklebo, Tibčo s deťmi, Smrťo, Marta, Anička, Lenča, Padoš, Pero, Jošto. Ak som dakoho zabudol spomenúť, tak sa ospravedlňujem. Chcem sa poďakovať šerifom osád T.O. Bradlo - Perovi a T.O. Nový Tobos - Tašimu za to, že boli ochotní zapáliť oheň pri príležitosti nedožitých 53-rokov Lúlača. Ďalej poďakovať kamarátovi Smrťovi za úvodné zapálenie prvej sviece za kamaráta. Ďalej sa chcem poďakovať chlapom od fachu - Pekelníkovi, T.S. Rumovi a Joštovi ml., T.O.Breza za to, že zotrvali až do konca, pokiaľ vyhorela pagoda do úplného tla, tak ako som chcel. Samozrejme moja vďaka patrí aj chalanom od fachu muzikantov Tibčovi, Zdenovi, Šklebovi a Stenlymu za zahratie skladieb, ktoré mal Stano rád. Vďaka aj za to, že mi kamaráti umožnili priestor na môj článok z cancáku, ktorý som napísal hneď po pohrebe. Sem - tam som až nemohol čítať, pretože smútok a slzy žiaľu boli silnejšie. Ale kamaráti počúvali všetko, čo som napísal, a to som chcel. Veď som sa chcel podeliť o tú bolesť.

Ako som už spomenul, Stando bude chýbať a nielen mne. Určite, keby som mal mať prianie, tak by som si to predstavoval aj ja! Nakoniec som prečítal báseň, ktorú som zložil na počesť Lúlačovi a na jeho pamiatku. Hrali sme lúlačovky a rôzne skladby. Kamarátom som rozprával krátke príbehy z našich ciest. Smútok striedala postupne radosť. Ja verím a pevne som presvedčený o tom, že Stano to všetko počul a, ako som vravel, bol tam s nami. Nevadilo nám, že je ? °C, boli sme tam všetci a on bol s nami. A tak nakoniec sa chcem poďakovať všetkým, ktorí tu boli a rozlúčili sa s kamarátom. Ďakujem kamaráti. Urobil som to rád a som šťastný z toho dôvodu, že po tejto udalosti sa veľa vecí pohlo dobrým smerom, nabralo všetko iný smer. Ako som naznačil na začiatku, nastala nová hra. Moja vďaka patrí aj môjmu dobrému kamarátovi Hastrmanovi, ktorý ma v tejto myšlienke podporil a pomohol v každom smere. Vďaka Hastrmánku.

A teraz, keď som už na konci, verím, že už konečne „našiel svoj pokoj". Ahoj Lúlač. Ešte nie, ale zasa sa stretneme. Ale ešte je čas. Príde aj na nás rad, keď si budeme musieť kúpiť lístok na vláčik menom Život. No ten lístok už nebude spiatočný. Taká je pravda a nedá sa to zmeniť. Výpravčí už piskol do píšťalky pri našom narodení. A vlak sa neúprosne blíži. A ten tunel? To je predsa len cesta na druhú stranu. Ten čas, keď vyjde duša zo tmy von!

Ahoj Lúlač !

T.S. Banjo a kamaráti z Brezovej pod Bradlom a všetci, čo ťa poznali

lulac

 

Len tam, pri tej ceste, na tom šedom mieste, zostane stáť kríž...
Kto to mohol vôbec tušiť, že s príchodom sobotného osudného rána
naveky sa nám vzdiališ a bez rozlúčky nás opustíš?

V ten deň veľmi fúkal vietor a žiaľ, priniesol tú ťažkú správu,
to o Tebe Stano, že vydal si sa na posledný vander, na opačnú stranu.

Tak odišiel si bez rozlúčky,
to ten vietor dal nám znať,
že svet pre teba bol moc malý
a chcel si iné cesty prejsť snáď.

Zostali len Tvoje piesne, krásne diela,
ktoré sme si často hrali,
len vtedy sme neplakali,
ale sme sa smiali.
Ako ten čas vrátiť?
Len znovu tie pesničky hrať
a znovu budeš Stando s nami.

Vždy si moc rád spomeniem na teba
a na to, kto si vlastne bol,
a oči padnú na tie krásne miesta,
kde stál som neraz s tebou...
... s úsmevom a s gitarou...

Dnes zapaľujem teda oheň
na tvoju počesť kamarát,
máš tu aj Ty svoje miesto
a verím, že tu pri nás budeš stáť.

Kladiem veniec, pamiatku, poviem, čo len viem,
aj keď často premýšľal som o tebe,
teraz chápem a moc dobre viem,
že tvoj krátky život často býval plný rôznych zmien.

Miloval si všetky lesy, všetky stromy, potoky a skaly snáď,
zostával si zarmútený, keď Ti ich chcel dakto vziať.
Tú cestu na Dobrú vodu nekonečný príbeh nazval si,
teraz, neraz keď tadiaľ pôjdem, hľadať Ťa budem, kde si.

Na tej druhej strane, starý bobre, snáď nič Ťa už neťaží,
spomínam na Kosmickej vandr, na Sosnu a Sundej z hodin závaží.
Tak Ťa vidím dakde v poli, Stano, len tak ležať v obilí,
vlčie maky vôkol teba, vtáčí spev a úsmev s vetrom vo tvári.

Tak pozbieraj pomaly drevo na náš oheň,
ktorý bude krásnou nekonečnou nocou plápolať,
veď stretneme sa Stando znovu
a už zostaneme spolu hrať.

Publikované: Streda, 16.02. 2011 - 09:22:19 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môc» posiela» články, komentáre, správy ostatným uľívateµom a veµa ďaląích.
 
Svisiace odkazy
· Viac o Čo sa nezmestilo do časopisu
· alie lnky od autora: severka


Najtanej lnok na tmu Čo sa nezmestilo do časopisu:
Bob Hurikán 21.4.1907 chr(8211) 2.6.1965

 
Hodnotenie lnku
Priemern hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvote poet hviezdiiek:

Vynikajci
Vemi dobr
Dobr
Priemern
Zl

 
Monosti

 Vytlai lnok Vytlai lnok

 
Súvisiaca téma

Rôzne - čo nepatrí naozaj nikde inde

"Lúlnime si !" | Prihlsi/Registrova | 0 komentárov
Za obsah komentrov je zodpovedn uvate, nie prevdzkovate tchto strnok.

Ako anonymn uvate nemete posiela komentre, prosme zaregistrujte sa

Parse error: syntax error, unexpected end of file in /data/www/nfo_dady/severka/footer.php on line 95