SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj účet • Potlachové fórum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 
Nasledujúcich 0 podujatí
Prepáčte, ale v súčasnosti nie sú zaznamenané žiadné blížiace sa akcie.

Vandre
Brigády
Sviatky
Iné
Potlachy, akcie
Muzika
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
Veľký vander do Beskýd 
Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým

oldwater

T.O. Old Water (Stará Voda) a T.O. Indiana (Drienov)

Po prvotných plánoch dobiť českú Sněžku v Krkonoších, ktoré nám bohužiaľ padli, sa našou cieľovou destináciu stali České Beskydy, teda Moravsko-slezský kraj.

Bol piatok večer, deň D. Deň odchodu na náš veľký vander, ktorý bol naplánovaný viac-menej na poslednú chvíľu. Pomaly, ale isto sa schádzame u Rasťa a Oťi v Lemešanoch, prichádzam zhruba okolo siedmej autobusom z Košíc a tam ma už víta Soňa s Werčou, Baďar a samozrejme pán a pani domáca. Zasadáme do Grandalthanu, popíjame pivko a onedlho prichádza aj Šteňa s Tulim.



Ako inak, aj oni sa pripájajú k popíjaniu zlatistého moku a spoločne čakáme ešte na Béla, ktorý je ešte v práci a cestou z nej má vyzdvihnúť Kuba na stanici v Kysaku. My zatiaľ stále obsadzujeme altánok už aj s rumom, ktorý Soňa vytiahla zo zásob na cestu.
Konečne dorazili aj poslední dvaja členovia našej expedície, čas letí ako voda, dopíjame fľaštičku a už aj je jedenásť hodín, teda najvyšší čas pobrať sa do Kysaku. Náš nočný spoj Leo expressu má odchod z Kysaku o pol dvanástej, čo nám až tak celkom nevyhovuje, no cena lístka do Třince 4,40 eura na hlavu je dosť silný argument na využitie tohto spoja.
Konečne sme sa nalodili na našu strastiplnú cestu, gitara vo vlaku nezaznela, keďže už pri nastupovaní  nás esbéeskár upozornil, že toto je nočný spoj a že vraj máme byť potichu. Tak fajn, niekto spí, niekto sa o to iba snaží a jedinou cenou útechy je zastávka v Žiline, kde priamo na peróne stíhame vybehnúť na cigaretku a ponaťahovať kosti.

oldwater

Sú štyri hodiny ráno a my vystupujeme v Třinci, stanica po rekonštrukcii je naším prvým záchytným miestom a ranná automatová káva je spásou. Vyčkávame asi pol hodinu a presúvame sa na autobusovú stanicu, kde však na naše sklamanie zisťujeme, že čakáreň otvárajú až o siedmej. Nič to, otvorená je aspoň pekáreň a tak si kupujeme raňajky a čerstvé pečivo na cestu.
Zisťujeme, že o ulicu ďalej otvárajú miestne pohostinstvo s honosným názvom Záchytka už o šiestej ráno, a tak neváhame. Za nejakú polhodinu, čo sme tam boli, sa stihla krčma celkom slušne zaplniť, to si asi chlapi po nočnej zmene v neďalekých železiarňach potrebovali doplniť tekutiny.

oldwater

oldwater

Autobusom vyrážame smer Dolní Lomná, postupne sa ľudia tlačia ako sardinky, lebo podľa všetkého je hubárčenie miestnym masovým športom a tak zhruba po pol hodine jazdy sa horko ťažko derieme s našimi batohmi von a vystupujeme v strede dediny. Máme chvíľku na zorientovanie popri cigaretke. U miestnych zisťujeme, kde je tu najbližší obchod a chvála bohu nachádzame aj sochu Franty Šišky z Nohavicovho „Milionaře“, fotka pri nej nesmie chýbať. V potravinách dokupujeme ešte vodu a posledné nutné potraviny, keďže na ceste chceme byť sebestační. Po ceste sme nejakí dobití, tak zatiaľ len posedávame pred potravinami a popíjame pivečko. Oceňujeme kvalitu fľašového Gambrinusu, a keďže času je ešte dosť, slnko ešte nízko a na dnes nemáme naplánovanú nejako dlhú trasu, neostávame len pri jednom...

Nakoniec ale predsa len presviedčame samých seba, že už by bolo dobré vyraziť, a tak naberáme prvé metre v rezkom tempe, prvý altánok je na pauzu ako stvorený a po krátkej pauzičke sa šliape ešte lepšie, tak sme čoskoro na prvej chate. Času je stále habadej, cesta zatiaľ príjemná, a tak nevidíme dôvod, prečo zase nezasadnúť za stôl. Po oddychu a občerstvení z miestnej ponuky opäť naberáme výškové metre, no už rezkejšie, a tak prestávok na vydýchavanie pribúda. Zhruba po dvoch kilometroch sa dostávame na krásne lúčne sedlo a chvíľka povaľovania sa v tráve na slniečku určite nezaškodila.

oldwater

oldwater

oldwater

K Chate Kozubová, kde máme naplánovaný náš dnešný nocľah sú to ešte nejaké dva kilometre, no už pri úvodnom stúpaní zo sedla začíname chápať slová miestneho domorodca z Dolní Lomné, že vraj „tak to si teda dáte dnes“. Stúpanie od predošlej chaty bola oproti tomuto prechádzka rúžovou záhradou, no dávame to na Kozubovú spoločne s Kubom ako prví. Naše kroky vedú – kam inam ako k výčapu a objednávame rovno osem kúskov zaslúženej odmeny, aby sa ušlo každému. Postupne teda zase zasadáme za jeden stôl, pivko je parádne, počasie a výhľad ešte lepší. Soňa s Kubom idú omrknúť neďalekú vyhliadku a po ceste aj nejaký flek na prespanie, keďže v chate sa nám spať nechce. Nenesú nám však dobré správy. Miesto, kam by sa dalo na noc zašiť (a bola by to rovinka) tu nie je, tak nám neostáva nič iné ako pokračovať v ceste a ukrojiť tak z trasy nasledujúceho dňa. Naša nádej smeruje k altánku, ktorý by podľa mapy mal byť nejaký kilometer a pol ďaleko. Áno je tam, nový a pekný, ale úplne maličký, takže krájame ďalšie kilometre až k Chate Kamenitý. Prestávka a hlavy v smútku, stále sa nám nepodarilo nájsť miesto na nocľah a každú chvíľu bude tma. Zachraňuje nás „hen vektor“ smerom na hrebeň, kde nachádzame v lese zašitú nevyužívanú cestu, ideálna rovinka na nocľah. Zhadzujeme batohy, ťaháme celtu, rozkladáme si spanie a oheň a hlavne konečne večeriame. Večer pri ohni je príjemný, gitara hraje, rum koluje okolo ohňa, no proste idylka. Posledné hlty z fľaše, pár tónov gitary a ešte pred polnocou zaliezame do spacákov, veď ráno treba zase šliapať.

oldwater

oldwater

oldwater

Nedeľné ráno je aj napriek predpovediam príjemné, slnko svieti, no pofukuje jemný vetrík. Raňajkujeme, pomaly balíme kemp a ideme ďalej. Keďže sme včera  ukrojili pár kilometrov z dnešného dňa, nemusíme sa nejako extra ponáhľať, a tak zastavujeme na najbližšej chate Slavíč. V ponuke majú okrem iného aj polotmavý Master, ktorý samozrejme nemôžeme odmietnuť ochutnať. No len čo dopíjame prvý pohár začína pršať, a tak sa z terasy sťahujeme do vnútra. Padá aj druhé pivečko, a keďže von stále leje, prekladáme ho aj tretím a štvrtým.
Dávame si aj fajnovú polievočku a pokračujeme v piatom pivku, stále sme pevne rozhodnutí pokračovať v ceste, aj keď už padli aj návrhy ostať na chate a prespať tu.

Aj napriek hustému dažďu vyrážame smer Morávka, čo je nejakých 10 kilometrov dole dolinou. Chodník zo začiatku vedie lesom, no neskôr sa napája na asfaltovú cestu, čo je pre naše kolená hotový horor. K vodnej nádrži Morávka sa dostávame do nitky premočení. Okolie je tu síce pekné, no stále leje a spať dnes pod širákom by bolo šialenstvo. Volíme teda alternatívu penziónu v dedine a po obvolaní a dohadovaní sa s majiteľom, nám nakoniec za 150 „kaček“ na osobu poskytuje poslednú voľnú štvorposteľovú izbu. Je nás síce osem, ale pomestíme sa, aspoň že sme v suchu. Pri vybaľovaní všetci okrem mňa a Šteňaťa zisťujú, že majú mokré aj veci v batohoch, a tak sa izba mení na provizórnu sušiareň. Veľký úspech to ale neprináša, keďže kúrenie nie je pustené. Pri vykonávaní osobnej hygieny v umývadle (sprcha nebola funkčná ) nám, teda konkrétne mne, padá umývadlo na zem, čo sa samozrejme stretáva s veľkým ohlasom publika, no je po hygiene. Večer trávime na prízemí v pohostinstve a s Bélom sa snažíme vytelefonovať nejaké solídne ubytovanie na ďalší deň, pretože nám je jasné, že veci do rána nevyschnú a takto sa ďalej bude pokračovať ťažko. Darí sa nám a zajednávame chatku v Ostraviciach, kde nám je prisľúbené, že bude pustené aj kúrenie, tak teda prespávame. Ráno balíme ešte stále mokré oblečenie a spacáky, no a keďže od včera stále neprestalo pršať, volíme zrýchlený presun autobusom a vlakom.

oldwater

oldwater

Na futbalovom štadióne v Ostraviciach sa stretávame s pani vedúcou, ktorá nám dáva kľúče od chaty a vysvetľuje, čo a ako. Cena 200 Kč na osobu za noc vôbec nie je veľa a na rozdiel od predchádzajúceho ubytovania tu v sprche tečie teplá voda, kúrenie ide na 100 % a dokonca je v každej izbe aj elektrická zásuvka. Vybaľujeme sa, veci vešiame kade tade aby konečne vyschli, varíme si obed a zasadáme k stolu neďalekej krčmy. Majú predsa čapované Svijany, tak prečo by sme ich neochutnali. Energie máme na rozdávanie a konečne prestalo pršať, tak si od susedov požičiavame loptu a zvyšok dňa venujeme futbalu. Večer sa nesie v znamení gitary a spevu, no vieme, že ráno pokračujeme v šliapaní, tak sme pred polnocou v perinách.

oldwater

oldwater

oldwater

Utorkové ráno je už krásne slnečné a pomaly sa schádzame na terase chaty pri rannej kávičke. S Belom dávame hlavy dokopy a plánujeme trasu dnešného dňa. Cieľ máme jasný - Maxova nádrž už neďaleko našich hraníc. Rozhodujeme sa, že z Ostravíc sa autobusom presunieme do osady Samčanka a vyhneme sa tak niekoľko kilometrovému pochodu po frekventovanej asfaltke popri vodnej nádrži Šance. Do odchodu máme ale ešte trocha času tak opäť od susedov požičiavame loptu, aby sme len tak nesedeli. Pred odchodom stíhame ešte rozlúčkové Svijany a bežíme. Cesta ubehla rýchlo, vystupujeme v Samčanke, v potravinách dokupujeme zásoby a dávame si malý obed, vyrážame smer obec Bílá cez kopec Javořina.

oldwater

oldwater

Pri úvodnom stúpaní nohy trpia, no bodaj by nie, keď sme ich po dvoch dňoch vybrali spod stola. Po nejakom tom kilometríku je už však všetko v pohode a čoskoro sme na vrchole pri zvonici Martin. Povinne si zazvoníme a už len klesaním krásnym lesom po ceste, neskôr po chodníku, pokračujeme do obce Bílá. Dostávame sa tu k maličkým potravinám, kde na naše prekvapenie pani pri pokladni čapuje aj pivko a tak míňame posledné koruny a pokračujeme ďalej. Z hlavnej cesty bočíme okolo dreveného loveckého zámočku do doliny a cesta nám ubieha pomerne rýchlo. Za chvíľu sme pri prameni Smradľavky a po nejakých štyroch kilometroch sme v našom dnešnom cieli pri Maxovej nádrži. Stojí tu obrovský altánok, a tak nie je potrebné vyberať miesto na nocľah. Ťaháme drevo, rozkladáme spanie a večeriame. Večer pri dopíjaní posledných zásob rumu zhodnocujeme uplynulé dni a rozoberáme trasu nasledujúceho dňa. Soňa medzitým píše domov Oťi, aby nám na privítanie navarila pirohy, tešíme sa na nich.

oldwater

oldwater

Werči je nejako zle a tak si ide ľahnúť do spacáku, nič by na tom nebolo, pokiaľ by ju Baďar nenasledoval a po chvíľke nevyštartoval do lesa „ryhajúc“. Postupne sa k nemu pridávajú ďalší a ďalší, a tak ako poslední mohykáni ostávame za stolom ja, Tuli a Šteňa. Popíjame rum a snažíme sa prísť na to, čo sa deje. Nám zatiaľ nič nie je. Prichádzame k záveru, že za to môže asi tá voda v kempe. Bolo tam síce upozornenie, že voda je pitná iba po prevarení, ale pri tom futbale sme sa to nejako kašlali. Tak sedíme a čakáme, kedy to dôjde aj na nás, no nakoniec aj my zaliezame do spacákov dúfajúc, že nám nič nebude a rum nás ochráni. V noci sa všetci pravidelne striedajú „na stráži“ a ide to z nich vrchom spodkom a okolo štvrtej ráno sa k ním kolegiálne pridávam aj ja.

Po prebdenej noci zničení vysedávame v altánku, ťažko je už len pobaliť sa, no vyraziť musíme. Na hranicu to máme už len asi dva kilometre a keď už máme skončiť v nemocnici, tak aspoň na našej strane a nebudeme riskovať palcové titulky v českých novinách. Neraňajkujeme, vodu už nemáme a najbližší prameň je podľa mapy až na hrebeni. Trasa najprv vedie lesnou cestou a stúpanie je vzhľadom na náš stav ešte znesiteľné, no cesta sa delí. Ja kašlem na GPS a tak ideme zlou trasou. Na to však prichádzame, až keď sa brodíme korytom potoka. Späť sa nám nechce a podľa mapy sa týmto potokom dostaneme, kam chceme, tak pokračujeme. Čoskoro to však ľutujeme, lebo stúpanie je brutálne a šmýka sa, no dostávame sa na hrebeň, nachádzame studničku a konečne pijeme.

Preklínajú všetci, niekto potichu, niekto nahlas, niekto kopec, no a niekto mňa. Varíme čaj a rozhodujeme sa pre väčšiu pauzu. Nakoniec je z toho trojhodinový spánok na lúke. Čaká nás ešte asi 5 kilometrov po kamennej ceste dole dolinou do Makova, krajina okolo je nádherná a nebyť takto zničení, tak si ju aj užívame.

Konečne sme v Makove a bol to boj. Sme tu skôr, ako sme mysleli, no našťastie je pracovný týždeň a vlak do Čadce premáva skoro každú hodinu, tak nastupujeme. No cestou sa stále nedá o dobrej nálade ani len rozprávať. V Čadci v staničnom bufete si dávame kofolku. Tuli smúti, lebo by si aj dal pivko, no bojí sa reakcie žalúdka. Pár odvážlivcov si dáva dokonca bagetu a zázrakom sa im ju darí v sebe udržať. Na stanici ešte hodinu a pol čakáme na náš Leo express. Vo vlaku je náš známy esbéeskár, no tentokrát tak ticho nie je, aj keby sa nám to hodilo. Deti sa striedajú v kriku a plači, a zaspať sa darí akurát Werči a Baďarovi. Cesta domov je teraz nekonečná, ale predsa to vydržíme a každý sa šťastne dostáva domov.

oldwater

U každého je po príchode priebeh asi rovnaký, prehodíme pár slov a ideme spať, veď na rozprávanie bude ešte čas.

Stretávame sa znova v piatok na osadnom ohni T.O. Túlavé šípy (Drienov), už v dobrej nálade a v poriadku. Sedíme v kruhu, spomíname a rozprávame. Kamaráti okolo len neveriacky krútia hlavami. Na tento náš veľký vander určite nikto z nás len tak ľahko nezabudne a do budúcna už vieme, že niektoré upozornenia jednoducho netreba ignorovať, lebo „vychodňara vo švece nedodžube paľenka, aľe čista voda“.

                                                                                      Kamarát ČUBI, T.O. Old Water

oldwater

Publikované: Utorok, 19.09. 2017 - 23:32:04 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môcť posielať články, komentáre, správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.
 
Súvisiace odkazy
· Viac o Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým
· Ďalšie články od autora: severka


Najčítanejší článok na tému Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým:
Česká Amerika

 
Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

 
Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

 
Súvisiaca téma

Akcie - napíš svoje zážitky

"Veľký vander do Beskýd" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
 

logo TZ Severka
T.Z. SEVERKA   ©  AM-studio  2008    thanks Kepo T.O. OSA


Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd

:: fisubice phpbb2 style by Daz :: PHP-Nuke theme by www.nukemods.com ::