Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k Vrabce na notovej osnove - SEVERKA
SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj et • Potlachov frum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 

Warning: preg_replace(): Empty regular expression in /data/www/nfo_dady/severka/blocks/block-Calendar_list.php on line 149
Nasledujcich 0 podujat
Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
Vrabce na notovej osnove 
Čo sa nezmestilo do časopisu

Amazonka poslala článok o Moravskom vrabcovi. Možno si povieš - pomaly polroka po konaní festivalového finále ? Informácie obsiahnuté v článku sú však širšie, report z festivalu je už snáď len bonusovým zhrnutím. Čítaj viac ...

 

 

 



 Vander za muzikou - Moravský vrabec 2009

 Do alba jízdenek lepím si další jednu,
vyjel jsem před chvílí konec je v nedohlednu,
za oknem míhá se život jak leporelo,
a dokud se zpívá ještě se neumřelo

 

Takto si spieval Jarek Nohavica, keď skladal túto pieseň. Takto si spievali spolu s ním jeho fanúšikovia na festivaloch, a takto som si v duši spievala i ja, keď som v sobotu ráno 18. apríla 2009 nasadala v rodnej obci do vlaku smer Český Těšín. Dátum i cieľ mojej cesty je dôležitý, pretože 18.4.2009 sa uskutočnilo v Českom Těšíne finále 14. ročníka Moravského vrabca. V tejto prinajmenšom zaujímavej dobe je realita taká, že mnohé festivaly zanikajú. Ľudia, ktorí im venovali kus svojho života to nevidia optimisticky. Niektorí mladí sa dívajú na to z trochu iného pohľadu a oponujú, že vznikajú nové. Čas ukáže, aká je vlastne skutočnosť. Fakt je, že slovo stabilita nemá v súčasnosti pevné piliere. Aj Moravský vrabec po dvanástich rokoch udomácnenia sa v Karvinej, (1.ročník v roku 1996 sa konal v Havířove) sa presťahoval do Českého Tešína.

 

Z Těšína vyjíždí vlaky až na kraj světa,
zvedl jsem telefón a ptám se: lidi, jste tam ?
a z veliké dálky do uší mi za zaznělo,
že dokud se zpívá, ještě se neumřelo
 

 Tak ako je to v piesni, zásluhou telefónu, presnejšie povedané, na základe telefonického rozhovoru s Pukym, duchovným otcom trampskej, folkovej a country muziky som bola pozvaná na vlastne oči sa presvedčiť, ako a či sa ešte vôbec spieva.

Naše prvé kroky v Tešíne viedli priamo na Strelniční ulicu, kde v kultúrnom a spoločenskom stredisku sa popoludní mali rozozvučať hudobné nástroje v štýle našich žánrov. Kapely sa rozohrávali a Puky vybalil na mňa svoj prvý dnešný dramaturgický plán. V Českom Těšíne býva trampská duša Jana „Popa" Popálená - Šefrnová, ktorá svoje prvé trampské krôčiky spravila v Banskej Bystrici v T.O. Mesačná múdrosť už na začiatku 80-tych rokov. Na prvý pohľad by sa zdalo, že sa odkláňam od témy, ale ono to spolu až priveľmi súvisí. Moravský vrabec má svoje vlastné logo. Je ním vrabec, ktorý sa dostal i do názvu tejto prehliadky. Táto kreslená postavička vyšla z tvorivej dielne kamarátky Popy. O nejakú hodinku od príchodu do Těšína už sedím v pohodlí jej domova a kreslené postavičky utešeného vrabčiaka v rôznom prestrojení mi poskakujú z ruky do ruky a predvádzajú sa pred mojím fotoobjektívom. Dozvedám sa ďalšie veľmi prekvapujúce informácie a to, že postavička vrabčiaka je oveľa staršia, ako samotný Moravský vrabec. Jej predchodca stál pri zrode festivalu „Zaprášenými cestami" v Banskej Bystrici. Presnejšie povedané, narodil sa v roku 1984 na 3. ročníku menovaného festivalu. Popa otvára ďalší vzácny obal plný vrabčiakov, ktoré sa hrdo predvádzali na vstupenkách a plagátikoch, či pracovných návrhoch určených pre festival Zaprášenými cestami. Takmer mi to vyrazilo dych. Mám pred sebou dva typy vrabčiakov, ktoré slúžili ako logá dvom úžasným festivalom. Som na návšteve u autorky tejto postavičky a vedľa mňa sedí autor, dramaturg, organizátor a moderátor festivalu Zaprášenými cestami. Nadšenie „Alenky v říši divů" je iba slabým odvarom oproti tomu môjmu. Debata s domácou pani, ktorá, mimochodom, pracuje v Těšínskom divadle, korešponduje s úvodnou Nohavicovskou témou a oboznamuje nás slovom, obrazom i hudobne s knihou pod názvom Tešínské nebe. Je o tom, ako spojili svoje nápady a myšlienky pesničkár Jaromír Nohavica, poetka Renáta Putzlacher, režisér Radovan Lipus a hudobník Tomáš Kočko - štyria umelci, ktorí majú blízky vzťah k těšínskemu Sliezsku a rozhodli sa naštudovať hudobné predstavenie, ktorého základom sú pesničky Jaromíra Nohavicu. Nie je mi to neznáme. Jedna z týchto piesní mala svoje miesto aj v Pukyho rozhlasovej relácií Folkparáda. Rýchlo plynúci čas nás núti presunúť sa na podujatie, ktoré je hlavným dôvodom nášho vandru za muzikou.

Pribehneme na poslednú chvíľu. Slova v sále sa ujíma Josef „Mlok" Grim. O chvíľu sa roztočí finále 14. ročníka Moravského vrabca 2009 a to ako sa patrí, hymnou tohto festivalu od trampskej kapely Šediváci, autora Luboša „Šoba" Blechtu. Pred pódiom sú pripravené ceny pre víťazov, na ktorých sa hrdo vypína mne už dôverne známa postavička vrabca. Teší ma, že som mala možnosť sa s ňou skamarátiť viac ako ostatní, ale trochu ma mrzí, že v tejto svojej starej podobe nedoskackal na plagáty v tomto ročníku. Tento smútok v duši na chvíľu zastrela radosť z výbornej muziky, ktorú predviedli súťažné kapely. Prehliadku príjemne rozbehla a snažila sa navodiť dojímavú atmosféru hodnú svojho mena, skupina DOJEM (Prostějov). KAMION (Trnava) priviezol pôvodnú slovenskú autorskú country music. Zaradili sa medzi kapely, ktoré radi experimentujú a zmenili repertoár oproti tomu, ktorý im priniesol úspech na Turzovskom vrabčiakovi. Porotu tentokrát neoslovili, ale ich speváčka vzbudila záujem u poľskej country rockovej konkurencie natoľko, že by ju určite radi pojali za hranice okamžite. Minulá doba vyprodukovala mnoho dobrých kapiel. A zdá sa, že sú silnou inšpiráciou pre tie súčasné. Príkladom toho bola i kapela NADARMO (Ostrava-Poruba) s jemným tramp-folkovým nádychom Kamelotu. Sever Moravy je charakteristický bluegrassovými kapelami. Bolo by smutné, keby sa neodprezentovali na Moravskom vrabcovi. Zastúpenie tohto žánru prinieslo PTAČOROKO (Frýdlant nad Ostravicí). Je to typická horalská rodinná kapela a bluegrass hrajú s chuťou pod vedením svojho tatka. RESTAURANT NA KONCI VESMÍRU (Rajec-Jestřebí) nás pozval na pestrú hudobnú hostinu rôznych hudobných zvukov. Bol to však viac prejav chcenia a túžby po hľadaní. Ich hľadanie sa, však bolo veľmi sympatické. BUJABEZA (Olomouc) - typickí predstavitelia ethno štýlu priniesli celkom príjemné latinské a španielske rytmy. V prípade vystúpenia DOSTAVNÍKa (Borová u Poličky) by človek na prvý pohľad očakával rýdzo trampskú pieseň. Ponúkli však príjemný bluegrasík na rozhraní s country a pre mužské oko a ucho lahôdku v podobe speváčky s kontrabasom. Ďalší zástupca slovenskej scény našich žánrov kapela ZA (Skalica) čerpá z vlastného zázemia slovensko-moravského folklóru. Ich piesne sú však väčšinou v češtine. Práve toto spojenie vytvára príjemnú chuť záhoráčtiny. GOODWILL (Ostrava-Karviná) ponúkol jednoznačne originál typický bluegrass, a ešte k tomu v anglickom jazyku, tak ako sa patrí na jeho vyznávačov. Ich zručnosť, majstrovstvo a muzikantské nasadenie boli príjemnou bodkou za prvou časťou súťažnej prehliadky.

Druhú časť otvorila ďalšia zahraničná kapela CONNER (Katowice). Rozbehli typický „nárez" vlastný pre všetky poľské country rockové kapely. Ukázali, že svoj priestor majú na našej hudobnej scéne vyárendovaný. Páčia sa primátorom, o čom svedčia ich ocenenia od primátorov miest Turzovka i Český Těšín. ICQ (Južné Sliezsko) - vyrukovali na nás internetovým jazykom vychádzajúc z ich názvu „aj sí qjú", ale nakoniec vybehli s gitarovým folkom prechádzajúcim až do popu. Priniesli ľahučkú recesiu s divadelným prejavom. V Přerovskom hudobnom kotli vznikla formácia HOT JAZZ ŠỬTRS. Vytvorili ju členovia niekoľkých přerovských kapiel, ktorí mali túžbu prísť medzi kamarátov, zahrať si piesne našich žánrov pre potešenie svoje i publika. To, čo spočiatku vyzeralo ako nezáväzný experiment, sa kladne prejavilo v hodnotení poroty. ALIBABA (Horká nad Moravou) - vzhľadom k tomu, že kapela muzicíruje už nejaký ten rôčik, zdalo sa, že to bude vydarený pokus. Lenže ich akustický rock nepriniesol veľa zaujímavého. Skĺzli do podoby, ktorá by sa mala páčiť všetkým, ale nie vždy účel svätí prostriedky. Asi si chceli hudobne zazbojníčiť. NEZNÁMI (Šterusy) - vyslanci Turzovského vrabčiaka ponúkli svižné moderné country, pri ktorom sa po dlhom súťažnom maratóne prebrala aj porota. Táto zostava pod vedením Jaroslava Šimu šíri celkom úspešne svoju pôvodnú country music do širokého okolia cez slovensko-moravské hranice. To, že priestor, kde môžu ukázať svoje schopnosti sa obmedzuje väčšinou na country bály, bolo cítiť v ich prejave. O úplný záver súťažnej prehliadky sa postarala formácia QUANTI MINORIS (Brno). Priniesla značne odlišný hudobný i jazykový prejav. Ich latinčina nás zaviedla do hudobnej renesancie a baroka v ich aranžmá, pod názvom „hrad rock". Dalo by sa predpokladať, že zamotali hlavu i porote, ale naopak, tá mala v tom jasno. Ich odlišnosť, nadhľad, bohaté skúsenosti, suverénnosť a istota, len podčiarkujú pohľad na huňatú šedivú hrivu Zdeňka Nemečka.

Zo Slovenska mohlo byť bohatšie zastúpenie, ale na finále Moravského vrabca neprišiel CAFE EDIT z Bratislavy a KATEA z Pratizánskeho.

 Pozrime sa na to, ako o víťazoch z týchto 15 kapiel z 3 štátov rozhodla porota v zložení: predseda - Ota „Šejk" Maňák (kapela Sluníčko, Bohumín), Josef „Sandy" Nosek (český rozhlas, Olomouc), Aleš „Quack" Kubis (kapela Bluegrass Nova a Domino, Velká Bystřice), Libor „Čenda" Cenek (kapela BG Styl, Ostrava), Janko „Janči" Kulich (dramaturg, Žiar nad Hronom).

 

Najlepší inštrumentalista: Zdeněk Nemeček - QUANTI MINORIS (hrad rock, Brno)

Najlepší spevák: Luboš Vaňka - ICQ (folk, Južné Sliezsko)

Najlepšia speváčka: fúkacia harmonika v podaní Laco Beňadik - HOT JAZZ ŠUTRS (folk jazz, Přerov)

Cena starostu mesta Český Těšín: CONNER (country rock, Katowice, Polsko)

3. miesto: GOODWILL (bluegrass, Ostrava-Karviná)

2. miesto: HOT JAZZ ŠỬTRS (folk jazz, Přerov)

1. miesto: QUANTI MINORIS (hrad rock, Brno)

 

Ako sa zdá, svitá veľká nádej. Do Českého Těšína sa po dlhšej dobre vrátila hudba našich žánrov. Už v roku 2008 sa tu uskutočnilo oblastné kolo Moravského vrabca a korene siahajú až do roku 1975, kedy tu vznikla bluegrassová kapela Vrtáci.

            Dobre naladení muzikou sme sa však žiadneho džemovania nedočkali. Účinkujúci i diváci sa rýchlo rozpŕchli. V podzemí Střelnice zostali iba staré, rokmi a tónmi trampskej folkovej a country muziky ošľahané duše, ktorým osud a budúcnosť takýchto festivalov leží na srdci: Šejk, Sandy, Quack, Jindřich Šrejber a Josef Vejlupek z ARS Porta Bohemica, Puky a ja, ako nestranný pozorovateľ.

Po zaujímavej konštruktívnej polnočnej debate sme sa nechali zviesť nočnými těšínskymi historickými ulicami debatujúc o tom, ako riečna hranica preťala pulz jedného organizmu a zmenila ho na dve samostatné mestá. Znova mi v ušiach zazneli slová a niekdajšie prianie Jarka Nohavicu: "Tramvaj by jezdila přes řeku nahoru, slunce by zvedalo hraniční závoru...". Až tu na tomto mieste som si uvedomila, ako hlboko sa zakorenil Český Těšín v jeho textoch. Zatúlali sme sa pred bránu čajovne, ktorej spolumajiteľom je práve tento pesničkár. Dvere boli zatvorené a k polnoci už iba krok. Márne sme nazerali do tmavých okien. S ľútosťou, že sme sa na tomto mieste ocitli v nesprávny čas, pokúsila som sa aspoň o pár nočných záberov ako dôkaz, že sme tu vôbec boli. „Chtěli jste ješte čaj?" dopadla na nás otázka z blízkeho hlúčika ľudí a nám za chvíľu došlo, že je to pani majiteľka, ktorá pred chvíľou čajovňu uzamkla. Naše pokusy o vysvetlenie prerušila otázkou, či nie sme „besní novinári", a ochotne otvorila dvere čajovne - špeciálne iba pre nás. Novinári síce nie sme, ale nespomenúť Nohavicu v našom článku, to by bol fakt hriech. Prezreli sme si priestory, nadýchali vône čajových byliniek v nádeji, že je ešte zmiešaná s tou pesničkárskou. Spokojní na duši, s pár zábermi vo foťáku naviac, sme podľa inštrukcií odkráčali nocou k Nohavicovmu starorodičovskému domu, v ktorom mal svoj tvorivý ateliér s výhľadom na svojich „těšínčanov". Samotného Nohavicu by sme už dnes na týchto miestach hľadali márne. Našiel svoj druhý domov v Ostrave. Túžba po poznaní nás viedla ďalej ...přes řeku nahoru..." do poľského Těšína. Našťastie nám už nik nedvíha hraničnú závoru - lebo tu už nie je a prejsť do Poľska nie je problém. Rozdelené mesto sa deväťdesiat rokov vyvíjalo rozdielne a je to badať na každom kroku. Český Těšín má novší šat. Z poľského na nás dýcha ešte starý duch socializmu v podobe nevzhľadných výkladov, ktoré pôsobia ako päsť na oko. Staré, roky zabudnuté lešenia prekrývajú chodníky a sivé zaprášené fasády domov. Ale naše trampské cítenie zachytí aj niečo iné. Tretia hodina po polnoci umocňuje atmosféru nízkych tmavých podchodov, starých pootvorených brán, hrubých múrov, dláždených úzkych uličiek, ktoré v Českom Těšíne nenájdete. Ani by sme sa nedivili, keby okolo nás prebehla parta malých uličníkov so žltými špendlíkmi a vo vetách by sme identifikovali niečo o Stínadléch. Badám, že tvorivá, umelecká nálada nechýba ani nám dvom. Stačí iba malý podnet. Vraciame sa do reality uvedomujúc si, že sme sa pretúlali tromi štátmi (Slovenskom, Českom a Poľskom), spoznali bližšie symbol dvoch podujatí (festivalov Moravský vrabec a Zaprášenými cestami) a to všetko za jeden deň. Presne podľa Pukyho magického kľúča. Podobu tvrdej romantiky mé pre mňa i pár hodín strávených na železničnej stanici v spoločnosti bezdomovcov. Zbieram profesionálne poznatky aj v tomto smere a hlavou mi víria nápady na riešenie tohto celosvetového problému.

Driemoty nás chytajú až v rannom vlaku. Zaženie ich blížiaca sa Žilina. Ani jeden z nás nedokáže odolať volaniu po zistení, či sa tam za rok niečo zmenilo. Prerušujeme cestu. Ranná káva a umyvárka nás dobre naladí na ďalšiu túlačku po Žiline. Je apríl, o dôvod viac pozdraviť sa s Karlom Krylom na pamätnej tabuli bábkového divadla. Keby žil, tak 12.4. by oslávil svoje 65. narodeniny a v marci uplynulo 15 rokov od jeho úmrtia. Stena, na ktorej je pripevnená pamätná doska rozkvitla krásnymi maľbami a je k nej prikreslený aj biely obláčik. Aké výstižné. Zapálime mu teda pomyselnú sviečku a pokračujeme ďalej do country klubu Rondel, s ktorého priestormi som sa pred rokom zoznámila. Tento rok sme sa už dovnútra nedostali. Takisto stanička Zariečie je beznádejne zatvorená, i keď úprava okolia dáva tušiť, že to tam ešte žije. Rovnako zatvorené je aj Mestské divadlo Žilina, kde už pár rokov prezentujú pre tulácko-spevavé duše diela „Balada pre banditu" a „Maľované na skle". Naše posledné kroky smerujú k stanici. Sprevádzajú ich aspoň nostalgické tóny akordeónu pouličného muzikanta. Príjemná, výstižná a trochu i smutná bodka vandru za muzikou. ...Ale dokud se zpívá, jěště se neumřelo ...

 

 Jana Matzová „Amazonka"

 Ľubomír „Puky" Wágner

 

Publikované: Streda, 19.08. 2009 - 22:10:31 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môc» posiela» články, komentáre, správy ostatným uľívateµom a veµa ďaląích.
 
Svisiace odkazy
· Viac o Čo sa nezmestilo do časopisu
· alie lnky od autora: severka


Najtanej lnok na tmu Čo sa nezmestilo do časopisu:
Bob Hurikán 21.4.1907 chr(8211) 2.6.1965

 
Hodnotenie lnku
Priemern hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvote poet hviezdiiek:

Vynikajci
Vemi dobr
Dobr
Priemern
Zl

 
Monosti

 Vytlai lnok Vytlai lnok

 
"Vrabce na notovej osnove" | Prihlsi/Registrova | 0 komentárov
Za obsah komentrov je zodpovedn uvate, nie prevdzkovate tchto strnok.

Ako anonymn uvate nemete posiela komentre, prosme zaregistrujte sa

Parse error: syntax error, unexpected end of file in /data/www/nfo_dady/severka/footer.php on line 95