Väčšine trampov nie je potrebné vysvetľovať, čo je PORTA. Dôverne poznajú tento hudobný festival, ktorého myšlienka sa zrodila ešte v roku 1966 v meste Ústí nad Labem. V roku 1967 sa uskutočnil prvý ročník tohto hudobného festivalu country & western a trampskej piesne. Za 50 rokov na PORTE zažiarilo mnoho hudobných legiend žánrov – tramp, folk a country, ktorých sláva pretrváva dodnes. V organizačnom štábe sa vystriedalo mnoho úspešných a známych osobností, porotcov, moderátorov, novinárov v Portýri a v obecenstve desaťtisíce nadšených divákov poväčšine trampov z celého Československa. Dôkazy sú dodnes zaznamenané v trampských kronikách. Žiaden festival nemá takú bohatú a emotívnu históriu plnú zvratov. Počas celej existencie mal a má mnoho priaznivcov, ale aj neprajníkov. PORTA ľudí spájala aj rozdeľovala. V časoch najťažších jej poskytli azyl iné mestá. Prežila dodnes a stala sa fenoménom Československa. Mesto Ústí nad Labem ju označilo za „Rodinné stříbro“. PORTA je dnes dáma po päťdesiatke a ešte vždy vzbudzuje pozornosť a kvôli nej sa vedú náruživé debaty. Jej niekdajší nadšenci zostarli, organizátori i účinkujúci sa vymenili, vývojom sa všetko zmenilo, upokojilo aj roztrieštilo, ale ešte vždy PORTA žije.
Pozrite sa, aká bola PORTA 2017 v Ústí nad Labem, kde sa konalo medzinárodné finále v dňoch 1. – 4. 6. 2017.
Porta opustila priestor letného kina a vyšla do ulíc, presnejšie na Lagúnu do parku v mestskej časti Severná terasa a zabivakovala sa tam na štyri dni.
Vo štvrtok 1. júna začal hudobný maratón „Bluegrassovým předkrmom“, v ktorom obľúbený moderátor Honza Moucha predstavuje od roku 2012 tri bluegrassové kapely. Tento rok to trochu pozmenil. Najprv vystúpil pesničkár Matěj Kroutil a potom to vzali do rúk kapely MONOKL BLUEGRASS BAND s Honzom Mouchom a SUNNY SIDE BLUEGRASS BAND. Na tento deň sa každý rok tešíme, aby sme zalomili palce so všetkými, ktorí zostali Porte verní. Privítali nás organizátori Jindra Šrejber a Pepa Vejlupek. Celá partia Cikánovho baletu, ktorého členovia sú z rôznych kútov Čiech a prichádzajú, aby prevzali starostlivosť nad distribúciu Portýra medzi divákov. Po 22. hodine Lagúna utíchla presne tak, ako to prikazuje zákon.
Piatok 2. júna sa ďalší dôležití ľudia z organizačného štábu na čele so sympatickým a rozhľadeným Zdeňkom Stárkom presťahovali pod prístrešok pri Lagúne. Tam smerovali kroky všetkých umelcov, aby získali placky a inštrukcie o celom priebehu Porty. Náš slovenský predvoj (ja a Puky) s nadšením očakával prvých zástupcov zo Slovenska. Najprv sme privítali pesničkárku Janku Štubniakovú z Banskej Bystrice, ktorá prišla večer a v piatok ráno sme zalomili palec s celou zostavou kapely Plamene. Tento rok nastala výrazná zmena, pretože autorská súťaž sa stala súčasťou národného finále v Řevniciach. Uvoľnené miesto organizátori vyplnili recitálmi kapiel, ktoré mali súťažiť v sobotu. Pre kapely sa tak vytvoril priestor na oboznámenie sa s technikou i publikom. Priestory úradu mestského obvodu obsadila redakcia Portýra, ktorej velenie prebral Pepa Vejlupek. Na tvorbe troch čísel Portýra spolupracoval kolektív redaktorov: Václav Sedlák, Milan „Fred“ Pištěk, Eva a Michal Houdkovi. Trampskú zeleň v redakcii udržiavala Jiřina „Georgina“ Třešková a jedna zelená stolička sa ušla aj mne. Aspoň na diaľku, zaslaním príspevku, bola s nami aj legendárna Hanka Hosnedlová, ktorá nám v redakcii veľmi chýbala. Piatkovým hosťom na pódiu boli Hana a Petr Ulrychovci.
Keď na Lagúnu padla noc, hospoda na Severnej terase prichýlila všetkých, ktorým sa ešte nechcelo do perín. A tu sa zaskvela trampská spoločnosť. Kapela Plamene oslobodila z puzdier svoje gitary a začalo „jam session“. Očakávaným prekvapením večera bol príchod slovenskej legendy – zástupcu slovenskej kapely Carawell Western, ktorá bola na prvom ročníku Porty v roku 1967 a niekoľkých ďalších. Bol to 84-ročný Štefan „Piťo“ Orosz“ sprevádzaný dvomi dobrými vílami (obe Anky), ktoré sa postarali o jeho bezpečný príchod. Piťo sa stal hviezdou večera, keď zobral do rúk gitaru a prispel k dobrej nálade, ktorá trvala až do skorých ranných hodín.
Sobota 3. júna začala na pravé poludnie slávnostne, a to vernisážou výstavy s názvom Ústecký fenomén Porta, ktorej autorom je Jindra Šrejber. Inštalovaná je v Múzeu mesta Ústí nad Labem a potrvá do 20.7.2017. Súčasťou výstavy je taktiež materiál o účasti Slovákov na Porte v jej prvej dekáde. Ozdobou sú strany z kroník slovenských trampských osád a vzácnym pokladom je „porťákom“ adresovaný list Čárliho z T.O. Eldorádo (Bratislava), ktorý bol na Porte s kapelou Utah v roku 1969.
Kapela Plamene mala tú česť svojimi piesňami oficiálne otvoriť vernisáž. Po ich hudobnom vstupe získalo Slovensko ďalšiu poctu. Štefanovi „Piťovi“ Oroszovi bola udelená - Zlatá Porta za country music a vernosť Porte. Na tento slávnostný akt sa zamerali všetci fotografi, aj kamera prítomnej televízie. Po zhliadnutí výstavy a slávnostnom bankete sa všetci vrátili na Severnú terasu, aby zaujali svoje miesta na pódiu, v zákulisí, v redakcii i hľadisku. Na porotcovské stoličky zasadli: Ľubo „Puky“ Wágner (SK), Dr. Leoš Kosek (ČR), Dr. Pawel Szymkowicz (PL), Renáta Lankašová (ČR) a Miloš Keller (ČR). Na pódiu sa v súťažnom zápolení prestriedali interpreti z Čiech, Slovenska a Poľska. Organizátori pripravili ešte jedno prekvapenie, a to udeľovanie ocenení s názvom Ústecký zlaťák za osobný prínos pri organizácii festivalu. Dva zlaťáčiky sa dostali aj na Slovensko. Kto ich získal, prezrádza táto fotografia.
Určite ste zvedaví. ako rozhodla porota.
Interpretačná Porta:
1. miesto – symfonic-folkart, Latajacy dywan (Milanowek, PL)
2. miesto – pesničkárka, Janka Štubniaková (Banská Bystrica, SK)
3. miesto – folk, Rendes-Fou (Jihlava, CZ)
Divácka Porta:
1. miesto – folk, Vodníci (Mohelnice, CZ)
2. miesto – tramp, Plamene (Bratislava, SK)
3. miesto – folk, Mazurkiewicz & Bielawa (PL)
Miss Porta: Kristýna „Kika“ Rozsívalová z kapely Vodníci
Cena českého rozhlasu: Rendez-Fou
Zlatá Porta – Štefan „Piťo“ Orosz – Carawell Western (Trnava, SK)
Keď opadlo súťažné napätie, začal sa country maratón s kapelou FEŠÁCI, počas ktorého oslávili svoje 50-te výročie pôsobenia na scéne, či už ako Greenes, Bluegrass Hoppers a Fešáci.
Nedeľa 4. júna – priniesla inú atmosféru. Takmer všetci cezpoľní „porťáci“ odcestovali. Ako inventár sme tu zostali iba my dvaja a trpezlivo čakali na záverečný koncert. Obecenstvo sa úplne vymenilo a hľadisko zaplnilo. V komornej pesničkárskej atmosfére na pódium vystúpil so svojou gitarou Vojta Kiďák Tomáško. Zazneli legendárne piesne Toulavej i Zelená košile. Do iného súdka načrel svojou tvorbou Jiří Schmitzer a záver patril mladému interpretovi, ktorý zažiaril na Porte v roku 2015 a je naozaj výborný – ústečákovi Petrovi Luftnerovi a jeho hosťom.
Porta bola tento rok oveľa skromnejšia, komornejšia, ale o to kamarátskejšia. Pre nás hlavne tým, že my Slováci sme držali spolu asi najviac v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Určite to bude tým pravým trampským duchom, ktorý nás spája.
Jana „Amazonka“ Matzová
T.O. Čierna Puma (BB)
Niekoľko ďalších fotiek:
https://www.zonerama.com/TZSEVERKA/319658
Spravodaj PORTÝR a reportážne video:
https://www.youtube.com/watch?v=Ku2Nw4sVd7k
