Konečne nadišiel májový čas, kedy sa prebúdza nielen príroda, ale naplno ožívajú trampské fleky. Príval pozvánok dáva šancu nasýtiť neodolateľnú túžbu kráčať s ľahkou dušou a ťažkým batohom po stopách kamarátov. Dňa 6. mája 2017 sme sa s nadšením vybrali na 27. výročný oheň T.O. Pony (Košice-Šaca).
Trampský svet je posledným Rajom na Zemi, kde kamarátstvo, pomoc a ochota sú na prvom mieste. To sme pocítili hneď po vystúpení z autobusa. Nestihli sme položiť nohu na zelený koberec a už nám kamarát Tommy z T.O. Nočný vták (KE) zložil ťažké batohy z našich chrbtov a dopravil ich na flek. Bez záťaže sme pokračovali voňavým a bzukotavým poľom doslovne medzi nebom a zemou až dovtedy, kým Bábätko z T.O. Žltý Pagagáj (KE) nezbalil do svojho tátoša aj nás, aby sme boli čím skôr medzi svojimi – v našom svete. Na fleku pri obci Hodkovce nás srdečne privítali šerif T.O. Pony Kižo, Maja Bee a ostatní osadníci, ktorí už pár dní pred potlachom všetko zodpovedne nachystali a objednali pravé letné počasie. Hneď po príchode sa nám naskytol pohľad na úhľadný dvojrad stanov zoradený tak, aby sa v strede vytvorilo korzo, kde dominoval vlajkový stožiar.
Na pozdrav nám z neho mávali vlaky domácej T.O. Pony a ďalšie T.O. Nočný vták, T.O. Žltý Pagagáj, T.O. Prvé ohne (KE), T.O. Salamander (Bardejov), T.Z. Severka (Slovensko), T.O. Zlatý had (KE). Na potlachu boli zástupcovia aj iných trampských osád. O 14. hodine sa všetci zapojili do tradičných súťaží: zálesácky trojboj, vzduchovka, luk a šípky. Prvou odmenou pre všetkých bola výborná fazuľovica, po ktorej sa len tak zaprášilo. Šéfkuchár Dráčik sa slastne usmieval nad tým, ako všetkým chutí. Keď sa unavené slnko sklonilo k západu, nadišiel čas na zapálenie slávnostného ohňa.
Flek stíchol a šerif Kižo rozžiaril ohňom pripravenú pagodu. K oblohe sa vznášali tóny a slová piesne „Dobrý večer“ a po nej aj „Vlajka“ v podaní Vlada z T.O. Nevada (KE). Po úvodných slovách šerifa a spomienke na tých, ktorí už nikdy nezasadnú medzi nás k ohňu, uzavrel pekelník Peťo kruh čistoty. Rozprúdilo sa pravé potlachové „tláchanie“, prerušované iba tónmi gitár a spevom. Kižo s Majou všetkých prítomných dekorovali účastenkami, ktorých sa rozdalo 85 kusov. Na tých si trampská osada Pony dáva vždy záležať. Každý rok sú iné, a pritom sa ťažko nájdu dve rovnaké. Sú to umelecké dielka Maje Bee, ktorej pomáhala čestná členka osady - Jarka. Skôr ako najmladší účastníci zaľahli do stanov, vyhlásil šerif Kižo víťazov jednotlivých súťaží a odmenil ich plackami, o ktoré sa oplatilo zabojovať. Boli nádherne namaľované a zrodili sa pod šikovnými rukami kamarátky Majky. Nositeľky mena Mája majú tvorivého ducha. Piesne počas večera ani na chvíľu neutíchli, gitary kolovali a každý muzikant predstavil svoj repertoár.
K oblohe sa vznášajúcim iskrám konkurovali hviezdy a svetlá sviečok pri spomienkovom kríži na okraji lúky. Flek definitívne stíchol až nad ránom. To sa nepáčilo nebesám, a preto všetkých spachtošov prebudilo klopkanie dažďových kvapiek. Na potlachu je každý vítaný, preto príchod teplého dažďa tu berie každý ako samozrejmosť. Gumáky sú takmer povinnou výbavou. S balením stanov už pomáhalo aj slnko a vyprevadilo všetkých na cestu do civilizácie. Ten, kto sa nemusel ponáhľať domov, zašiel s ostatnými na „kapurkové stretnutie“ do Zeleného dvora. Spomienky na tento vydarený potlach budú ešte dlho doznievať. A kto si ich bude chcieť oživiť, zavíta na túto stránku.
Amazonka (T.O. Čierna Puma a T.Z. Severka)
Foto: Amazonka, Maja Bee a Vierka z T.O. Salamander
