SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj účet • Potlachové fórum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 
Nasledujúcich 0 podujatí
Prepáčte, ale v súčasnosti nie sú zaznamenané žiadné blížiace sa akcie.

Vandre
Brigády
Sviatky
Iné
Potlachy, akcie
Muzika
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
...TAK SOM SI ODKULHAL. 
Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým

roverky

 

ROVERKY 2016

Tak ako bola Berounka rýchlovka, tak Roverky, civilne Kokořínsko*, boli plánované dva mesiace dopredu, vrátane termínu. A ja na pätu stúpiť nemôžem! Nejako som  v nedelu večer dokulhal z nádražia domov, vyžiadal si od účastníkov dva dni na rozhodnutie, či ide sa a či nie, miesto schodov používal výťah, miesto chôdze dopravné prostriedky a do botiek zakúpil gelové vložky. Nožičku nezaťažoval a v utorok večer rozoslal verdikt – ideme. A na batoh netrampisticky primontoval outdoorové teleskopické palice. Vo štvrtok ráno s Radkem vystupujeme z osobáku a dávame sa poznávať miesta, nami doposial nepoznané.



roverky

Hneď u nádražia prvý, pre tuláka zaujímavý objekt je opustený hotelík. Možno aj prespatelný. Tretí parťák mal vystúpiť o dve hodiny, lebo musel zameniť jeden nočný vlak za druhý a dobehnúť nás. Vďaka našej trochu mýlke v orientácii sme vyrazili po nesprávnej modrej, čím sme si síce trasu predĺžili, ale zase mohli vidieť malý objekt, ktorý by sa pri troche fantázie ... čo pri troche, normálneho chlapa by iné ani nenapadlo, teda pamätníček k pocte vonkajších ženských rodidiel. Ak áno, dúfajme že to bol skutočne pamätníček, nie pomníček. No ale zase sa nám pozmenilo pôvodne plánované poradie a prvý následný objekt boli Čertovy hlavy, potom Klácelka. Poradie malo byť opačné a na Klácelce sme sa mali všetci stretnúť. Stretol sa Radek, lebo sme tam od tých bubeláckych gebulí odbehli po jednom, zatial čo druhý postrážil bágle, takže sa mládenci museli zoznámiť bezo mňa. Tým sa nám rozhodená situácia stabilizovala a mohli sme už bez problémov roverkovať. Síce trochu s časovým sklzom, ale ten sa vďaka môjmu blbozraneniu stal bezpredmetný, lebo pôvodný plán bol aj tak pasé. Jednako by som to neušiel a Vlado musí v sobotu skoro ráno domov, aby stihol večerný koncert na Spiši. Tiež z pôvodných moc plánovaných a chtivých účastníkov ostal iba len zlomok a Radek niektoré miesta, plánované pre tých, čo tu ešte neboli videl, takže sme ich mohli vynechať. Skrátka všetko trochu inak. Tak sme si povysvetlovali a späť k vandrovaniu. Ďalší bod programu boli Harfenice, čo nám vyšlo akurát aj na obednú pauzu, no a Had. Týmto by sme ukončili tvorbu autora skalných megaplastík V. Levého a ja som bol nútený vytiahnuť klacíky a ďalej postupovať napodobovaním módneho nordic walkingu, z ktorého som mal doteraz akurát tak srandu. Utešoval som sa tým, že nordicwalkingovia nemusia odlahčovať pravú pohoru a nemajú maskáče a velký batoh. Občas som vyžiadal krátku pauzu, bolelo. Trebárs v hospode V Tupadlech, takže mohla byť aspoň dlhšia na jedno pivo a dve kofoly. Postupujeme na sever a pred nami nalavo od cesty v tieni lesa črtá sa povedomý obrys, Radek ho správne identifikuje už na dialku, ale mne sa to nezdá. Na ŘOP-ík si pripadám dosť vzdialene od severnej štátnej hranice a ani som o niečom takom tu doteraz nepočul. Tie obdĺžničky v mape ... sakra ... vo vysvetlivkách taký piktogram zaradiť nepovažovali za potrebné, ale je mi tak povedomýýý ... Priblížime sa a ono fakt. Sú to bunkre, dobre známe, Čechom a Moravákom okolo celej republiky, Záhorákom a Blavákom od hranice s Rakúskom, možno bude niečo aj na Maďaroch. Kto je aspoň trochu trampík, vie o čom je reč. Cestu nám budú lemovať ešte nejaký čas, keby začalo krápať, mohli by poslúžiť aj na noclah. Hoci si nesieme nádobíčko na bivak aj v daždi, je skorej vybavenie také ... núdzové. On je síce ŘOP-ík pre troch znútra priúzky, ale keby na to došlo, mohli by sme si dopriať trebárs každý svoj.

roverky

roverky

Takto si my púťou hútame a pritom je na podobné myšlienky ešte skoro a hlavne ja mám iné plány. I keď je vzhladom k môjmu stavu pre mňa myšlienka ukončiť dnešný pochod lákavá, v duchu hesla jednej známej Cimrmanovej hry (pre znalých: Táhni a srůstej) nesiem si svoj osud statočne ďalej. O poslednú  pauzu žiadam už celkom krátko pred cielom, čo mi ostáva, keď ono bolí moc. Tiež botky s hrubou gelovou vložkou sú už nejakú dobu pritesné, teraz  pomaly neznesitelne, hrubé postupové ponožky musia nahradiť tenké, cestovné. Na noc som vybral Starý zámek u Vidimi, vlastne bývalý skalný hrad, teda dva, horní a dolní tvrz. Už som tu pred rokmi bol s chlapcom, z dolného sme videli iba odkrojený kus skaly, najskôr teda lom na pieskovcové kvádre a horný som nenašiel vôbec, lebo som vtedy prcka zanechal pri batohu a vydal sa na prieskum sám, ten mi ho však velice rýchlo ukončil, lebo sa tam osamote bál. Teraz, už potme, stojíme znovu pri vyťaženom priestore (áno, bol to skutočne lom) a napravo za ním pozerám na značenie hradu a v skale vydlabané strmé schody. Som bol vtedy kruci slepý?! Šup hore na prieskum, po tej úzkej rímse, po vlhkom pieskovci hojne posypanom opadaným mokrým lístím sa s velkým batohom pôjde trochu horšie, bude treba opatrne, ešte jedny schodíky a sme na vrchole a vida. V skale vydlabaný vnútorný priestor, otvorený síce, ale strecha je. Len plafón dosť krátky, tak meter, keby popršalo a fúklo ...  a tak nie, pohoda, z druhej strany je iný a parádnejší. I radostne zliezame dole pre veci, schodisko radšej od lístia vyčistím, i radostne vynášame svoj majetok hore a luxusné hradné apartmá máme za 20 minút zariadené. Spokojne pochystáme hradnú večeru, z oblohy trochu spŕchne a nech, my sme skovaní.

roverky

Spinkáme ako mimina, ráno zostup z hradnej skaly bez nehody, úspešne nachádzame – no dobre, Vlado nachádza – hornú tvŕdzu (jedna malá miestnosť), poniže aj nevelkú valcovú jamu, asi cisternu. Som spokojný a vôbec ma netrápi, že pre mňa až na pár drobností poznávací vander fakticky končí, ďalšiu trasu mám už pochodenú z minulosti. Plán som bol nútený pozmeniť, aby som to ušiel, aby nám noclah vyšiel zase pod strechou a pritom aby moji parťáci neprišli aspoň o niektoré miestne top parády. Vyrážame. Hneď oproti odbočke k hradom z opačnej strany cesty niečo  v stene, čo sme včera v tme nevideli. Nevelká miestnosť, nad ňou vyššie druhá, tá vyzerá byť prírodne vzniknutá, ale dostať do nej by chcelo byť šikula na lezenie, alebo zlaniť zhora, na čo nemáme výbavu. Teda okrem 30-metrovej repšnúry, moje vernej už spoločníčky, ale šafáriť tu v dűlferovom sede s chromou nohou ma fakt neláka. Radšej pokračujeme.

roverky

Pred obcou Vidim ešte po lavici nahliadneme do vydlabaného skalného chlievika, po pravici vo svahu prešmejdíme tri nejaké iné sklípky so zbierkou letopočtov (1977, 1845, 1822, 1722 a 1903 – to len pre poriadok) a sme na chvílu v civilizácii. Nevelká peknučká budova so širokou roubenkovou  vežou na brehu vodnej nádrže (vodáreň, prezradí infotabula), zámok, toho času domov důchodců, náves s druhou vodnou nádržou a kostolom. Taká, peknučká. My sa ale potrebujeme dostať na lávky. A sme už skoro na konci dediny a žiadna nejaká odbočka. Ono totiž tým, že je to v havarijnom stave, žiadne značka sem nevedie, ale zase veď už som tu bol dvakrát, tak podla volačoho som to vtedy nájsť musel. Keď nevieš, popýtaj sa v hospode. Sme sa občerstvili, popýtali. Prvý a druhý netušili, o čom rozprávam, tretí štamgast sa chytil. „Druhá brána na návsi, ale dávejte si pozor, je to tam nebezpečný.“ Prešiel som to aj s šesťročným chlapcom, bránim sa. Návrat do centra, prvá brána je pletivová, do nejakého hospodárskeho dvora, druhá taká tá parádna, v štýle vesnického baroka. Vedie tiež niekam, čo pôsobí dojmom, že tam nemáme čo hladať, ale priestor za ňou je do krajiny otvorený. Delíme sa, no nenachádzame nič, ja sa potom vrátim a skúsim smer iný, na pokraj strmého zrázu, veď to musí byť predsa v skalách a tu sú skaly smerom dole (Roverky sú rokliny, kaňony a údolia – tu sa najprv zostupuje a potom stúpa, taký antihoralský postup). A ba, už vidím pod sebou štvorcovú dieru v strope jednej z dvoch skalných miestností a aj schodisko ku vchodu. OK, máme to. Bol to jeden z potencionálnych noclahov, no som zvedavý, ako by sme to hladali potme. Moji parťáci si lávky prejdú bezo mňa, ja idem iba na začiatok. Je tu ďalšia  štvorcová diera, komín do priestorov pod nami. Už posledne mi to vŕtalo hlavou, teraz Radek nachádza úzku šikmú šachtu povedla a už aj sa ňou súka dole. Šachta končí v stene podzemnej miestnosti, je tu opreté brvno, dá sa po ňom dnu aj von. Nejdem, s bolavou nohou neláka. Mládenci si obehnú trasu tam a naspäť, pojeme obeda a vraciame sa tak, ako sme prišli do dediny. A ako tak prechádzame portou na náves, až teraz mi dochádza, že v oboch prípadoch, čo som tu bol, som na trasu lávok vstupoval z opačnej strany a tu sme končili. Preto mi vstup sem od dediny bol taký neznámy, no ba. Už budem vedieť. Li-to ovšem bude ešte treba. Sííícééé ... veď nebol som tu v tom podzemí, veru veru tak ...

roverky

roverky

Asi dva kilometre za Vidimí opúšťame pôvodne plánovanú trasu a stáčame na juh, smer Šemanovický důl. Chalani si takto ako náhradu pozrú Kostelíček. Krátka odbočka od našej cesty, rád počkám pri batohoch. Potom Šemanovickým stále južne ... tu niekde by to malo byť ... minule sme to s Radkem prešli ... hentam hore napravo volačo ... jo, je to tu. Rozbořenka. Tiež jeden z bivakových tipov, ale na spanie ešte skoro. Nožička by už aj pýtala fajront, o paličkách sa belhám už od Kostelíčka, ale veď ďalšie bývadlo je neďaleko. A tu som už spal a tam ešte nie. Na Klemperku sa návštevník nemusí vyšplhať päť metrov komínom s vydlabanými stupami, ako sme tu boli prvýkrát, ale luxusne rebríkom, ako potom už všetky nasledujúce návštevy. Rebrík tu je stále opretý, nikto ho nepotreboval šlohnúť, nie sme veď na Slovači. Okrem velkej „balkónovej“ terasy je tu jedna podzemná miestnosť, odkial podla povestí viedla chodba na blízku tvrz u vesničky  Truskavna a ktorá bola zanesená asi poldruhametrovým nánosom. Ten už je vyvozený a v stene je zamurovaný otvor, dávajúci tušiť volačo s onou povesťou späté. Čo je pravda, ktože už zistí, ale keď sme tu boli prvý raz, v hospůdce hore v Truskavně sme posedeli s dvomi chlápkami, čo podzemie vybagrovali „bobíkom“, ktorým sa dnu dostali šikmou rampou zvonku, práve tým zamurovaným otvorom a fámu vraj vypustili do éteru práve oni. Tak vida. No a ešte jedna miestnosť takmer v úrovni terasy a tam sme sa aj rozbalili a jali chystať večeru. Zatial v trojici, čo sa po dlabanci zmenilo, lebo ako som tak zhodnotil Vladove reálne dopravné možnosti, najrozumnejšie bolo, aby nás opustil a cestoval domov nocou. Zhodnotil aj on a rozlúčil sa a na cestu vydal. Z Kokořína mu šiel autobus k nočnému vlaku, inak by musel byť v Mšene ráno o štvrtej a Mšeno bolo predsa len trochu od ruky. No a ako tak vyvárame, vpadne dnu mladá dvojica a rozbaluje tiež. Potom sa vytratí na terasu a my dvaja, keď dojeme, vytratíme sa za nimi bližšie zoznámiť. Holka je hovornejšia, ale obaja fajn, chodia hory, niečo už majú za sebou, debata potom pokračovala aj v spacákoch. Ráno sme si dali po raňajkách ešte spoločné foto a ja som musel skonštatovať, že čo sa mi po tme pri čelovke javilo trochu neurčité, to sa pri dennom svetle javilo ako fakt – bola to pekná baba. Radek ovšem nesúhlasil, lebo má iný vkus. Hlavne pre oblasť hrudnú vedieme už dlhoročný názorový spor.

roverky

roverky

Máme tu teda tretí deň vandrovný, mal končiť na chatovej osade (to znie trochu paďoursky, ale ony sú to malé chatky a búdy, niektoré ešte prvorepublikové, vystavané v skalách a na skalách, celkom vysoko nad cestou a je to tam moc krásne) Harakoko, ale moji odtialkamaráti museli zmeniť víkendový plán, tak sme si ono nadmieru príjemné stretnutie vybavili u nich doma ešte v stredu. A keď som vyhodnotil všetky oné: ja polochromý, prší, ostali sme len dvaja – najrozumnejšie je ísť najkratšou cestou smerom k vlaku, a to tak, aby som Radkovi ešte volačo ukázal a pritom boli doma ešte dnes a nemuseli sa trepať euronightom, čím by sme nič nezískali, lebo sa aj tak stmieva skoro a boli doma ráno nevyspaní. A najkratšia trasa bola cez Kokořín, tam sme odskočili kúsok za dedinu naprieč cez roklinu pozrieť Staráky. Pár rokov dozadu to nejaký asi majitel opevnil palisádou a teda zneprístupnil. Ešte nedávno svetlé brvná ohrady svietili novotou, teraz už stmavli a splynuli s okolím, skoro som to miesto prešiel a hrad nezbadal. Starými schodami dole k ceste na dne Kokořínskeho dolu, hospodu U báby Šubrový som zatial nemal tu česť ... a ešte to tak asi chvílu zostane, otvárali až nejako na obed. Tak obligátny Grobian (možno zahliadnuti ho v Renčových Rebeloch), roklinami Kočičinou a Vrbodolem, ktoré sú mokré aj za sucha, až k záveru. Tu máme „tretiu“ partizánku, ktorú Radek ešte nevidel. Úzky kaňon sa tam rozdvojuje do Y-nu a hore na stredovom ostrohu je onen menovaný úkryt. A tiež pieskovcový pomníček trampíkovi, kamaráti na neho nezabudli, na strome bola novo pripevnená spomienková kartička a pri pomníčku vyhorané kahany.

roverky

No a to je vlastne všetko. Najkratšou cestou k asfaltke, po ceste malý úkryt - môj prvý, čo som tu bol na počiatku svojich potuliek našiel, úplne fantastické hrušky, žial už iba pozbierané zo zeme a čiastočne ohlodané zverou a asi zlodejmi zahodená dôsledne odkorunovaná peňaženka na okraji cesty. Nechali sme ju v mšenskej hospode, reku aspoň ten služobný preukaz v nej možno ešte nemá pôvodný majitel vybavený nový. Vlastne ... prrrr. S Radkem a bez cukrárne? Ná de sme?! A tá v Mšene na námestí je vyhlásená. A tie dve cukrárky ..., no radost pohledět.

roverky

* pozn.red.: trampský región Roverky je po správnosti pár km severnejšie od Kokořínska („Korkasu“), ale tiež je pravda, že často sa tieto pojmy zlievajú

Pavol - Bača – Benža
(neprešlo jazykovou úpravou)

 ** ďalšie fotografie k článku v albume

Publikované: Nedeľa, 29.01. 2017 - 10:48:37 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môcť posielať články, komentáre, správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.
 
Súvisiace odkazy
· Viac o Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým
· Ďalšie články od autora: severka


Najčítanejší článok na tému Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým:
Česká Amerika

 
Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

 
Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

 
Súvisiaca téma

Akcie - napíš svoje zážitky

"...TAK SOM SI ODKULHAL." | Prihlásiť/Registrovať | 1 Komentár | Hľadať v diskusii
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa

Re: ...TAK SOM SI ODKULHAL. (Hodnotenie: 1)
Od: Amazonka (lesannka@azet.sk) - Štvrtok, 09.02. 2017 - 21:11:31
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Prelizla som nielen celým článkom, ale zatúlala som sa aj do bočných chodbičiek odkazov. Príjemný večerný vander
 

logo TZ Severka
T.Z. SEVERKA   ©  AM-studio  2008    thanks Kepo T.O. OSA


Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd

:: fisubice phpbb2 style by Daz :: PHP-Nuke theme by www.nukemods.com ::