SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj účet • Potlachové fórum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 
Nasledujúcich 0 podujatí
Prepáčte, ale v súčasnosti nie sú zaznamenané žiadné blížiace sa akcie.

Vandre
Brigády
Sviatky
Iné
Potlachy, akcie
Muzika
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
AKO SOM SI NARAZIL, ... 
Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým

berounka

 

DRUHÝ BREH

Českú Ameriku by mal poznať každý aspoň trochu zodpovedný československý (to československý zdôrazňujem) tramp. Aj keď tam trebárs nebol, aspoň vie, o čo ide. A niektorí z tých zodpovedných (to sa ale týka skorej slovenských českoslovákov, u českých to je snáď samozrejmosť) vedia aj to, že rieka pretekajúca neďalekým údolím je Berounka a tí, čo tam boli vlakom, vedia ešte aj to, že po pravom brehu, tom nečeskoamerickom, vedie hlavná štreka z Prahy na JZZ, teda na Plzeň a potom trebárs Šumavu. No a ja, keď som sa tade uberal, na tú Plzeň, alebo aj Šumavu, pravidelne som prenášal pohlad z knihy do okna, na mihnúci sa Karlštejn, potom nejakú polorozpadnutú vežičku a vápencový ementál Alkazar. To som ale musel sedieť na strane českoamerickej. A to nie vždy sa zadarilo. No a raz som preniesol pohlad z knihy do okna aj na tej opačnej, a potom ešte viacej krát, až som si to celé foťákom natočil. Lebo tá ruina volačoho pri trati a ešte aj dve diery v skale, mihnúce sa za tým oknom, vyzerali dóóósti lákavo.



Videoclip, spoločne s prílohou ČD-časáku o vlečkách tohto kraja poslúžili ako študijný materiál a polovicnovembrovú sobotu večer vystupujem na notoricky trampskej staničke Karlštejn. Nie však tradične doprava a cez most, teraz ja sa tmou uberám vlavo, dúfajúc že nebudem musieť po štreke, ona tá doprava tu je celkom frekventovaná. Cesta sa zmení na cestičku a tá končí u vrátok do oploteného súkromia. Ale napravo je smerovník s niekolkými užitočnými drevenými šipkotabulkami (TÁMHLE, TUDY, HOSPODA ...), mňa poteší tá v mojom smere: STARÝ LOM. Nie že by som nevedel, ktorým smerom hodlám, ale tu mám potvrdenie, že tam skutočne niečo zaujímavé je, že k tomu vedie chodník a že sa tam možno bude dať aj prespať. Pre zblúdilých je tu ešte dôležité dialkové info (TÍMTO SMĚREM ASI 313 KM SE NACHÁZÍ VIEN)  druhé menej dialkové (NAŠE ČESKÁ AMERYKA 12 KM). Dodám len, že fakt „V“ a skutočne „Y“. Poznačil som si to prvé, jeden nevie, kedy bude potrebovať, na Ameriku trafím aj sám. Tu mám, mimochodom, na pláne až zajtra, do kompletnej zbierky tamojších lomov mi chýba Podkova. Chodníček zostupuje poza smerovník k Berounke, obchádza oplotený plac a zase vystúpi na traťový násyp. Zeleň tu nie je práve anglický trávnik a je mokrá, batoh teda musí dole, budem potrebovať návleky, nemusím do spacáku v mokrých galotách. Vylovím kýžený odev, zaťahujem bežce a rup. Už x-krát opravovaný zips obstarožnej gemmy rupol x-tý krát. A problém. Kto vie, ako gemmácky expedičný „kufr“ funguje, tuší. S týmto sa ďalej nedá, batoh by sa spolahlivo vyprázdnil už pri nahodení na chrbát. Či to bola vyššia moc, alebo sa mi tá KPZ priplietla doma pod ruku sama od seba, bežne ju skorej nebrávam ako áno, teraz rááád som v nej zalovil. Záchrana mala podobu náhradnej šnúrky do kanady a prišla mi prevelice vhod. Vykonal som výplet, ktorý mi to celé podrží pokope, návleky natiahol, no a pokračujem chodníčkom, ktorý mi nič neulahčuje. Je bočne šikmo sklonený, kopírujúci náklon násypu, blatový a teda šmyklavý, a keď je hladina tesne podo mnou, aj drevín sa radšej prichytím - na vody Berounky sú aj návleky krátke. Nie je to síce bohviečo, ale aspoň sa človek nemusí stále otáčať, či za ním vláčik sa neženie. Dalo by sa síce po lavej kolaji, ale tam nie je kde ustúpiť, skala hneď vedla prechodového prierezu, teda v priestore možného ohrozenia (to sú odborné štrekárske termíny, prosím). Takto bezpečne a múdro ja si potme uvažujem, lenže musím aj tak hore, nerád by som vchod do skaly minul. Našťastie tu sa dá po pravej strane tesne vedla trati, aj keď s vlakmi prichádzajúcimi od chrbta. Čelovkou si osvetlujem vápencový reliéf strany opačnej.

berounka

berounka

Bum, diera. Hneď pri kolajniciach, o tejto som ani netušil. Video zaznamenalo niečo väčšie a povyše. Šup cez kolaje a o noclahu je rozhodnuté. Chodba síce mierne stúpa, na podlahe dosť hrbolatá, tiež bordelu neúrekom. Skromný táborník si ale ako taký rovný flek nájde, chce to len trochu poupratať. Ešte malý prieskum vnútrozemia, za lehnom mi to pokračuje jedným komínom nalavo šikmo dole a jedným v osi strmo hore. Do toho lavého by sa dalo aj vopchať a poskúmať, ako to tam pokračuje, ale neskúmam, vopchám sa radšej do spacáku. Pár metrov odo mňa buchocú vlaky, otvorom môžem kontrolovať, v ktorom smere. Druh dopravy sledovať nemusím, to poznám podla charakteristiky kraválu náprav. No ... bude to možno rušnejšia noc, ale veď som sakra služobne 33-ročný štrekár.  

berounka

berounka

Ráno. Aj keď vonku mrzlo, pár metrov v skale bolo teplo. Moje obavy z buchotu boli zbytočné, do nejakej štvrtej nič nejazdilo. Viem to, po polnoci som sa zobudil a potom nemohol zaspať, možno mi chýbal ten lomoz. Raňajky v ústí diery, pobalím a pre poriadok od oka zmerám jaskyňu: dĺžka povedzme 15, výška tak 3,5.  Vydávam sa k Berounu, pár metrov od môjho bivaku na strane od rieky stoja murované zbytky konštrukcie zrušenej lanovky, dopravoval sa sem na nakládku vápenec z opačného brehu, Petzoldovho lomu, vlečka sa volala Petzold. Zdokumentujem a pokračujem. Naproti cez kolaje ďalšia diera, tentokrát už riadna. Tá, čo som po nej pokukoval z vlaku. Keby som popošiel zopár desiatok metrov, mohol som spať tu - napadlo ma, ale veď ono to je nakoniec jedno - napadlo ma, keď som vstúpil. Hneď na začiatku sa nám to tu rozdeluje, pravý tunel je asi 2 m nad úrovňou vstupu a strmo špirálovito stúpa hore, skúsil som asi 10 m, ale  steny boli blatové a šmyklavé. Rovná štola je dlhá nejako 25 m, vysoká 2,5 m, v pohode tu prebivakuje väčšia partia, len dno nie je práve parketová podlaha. Pokračujem, skala končí a ústie rokliny sa smerom od trate zužuje a stúpa, po lavej strane oporný múrik, nechápem zmysel. Ako keby chodník, alebo násyp pre priemyselnú železničku. Zvedavý trepem sa hore a vyzistím prd, tak aspoň z vrcholu pohlad na údolie Berounky a Petzold so spomínanou už murovanou, akoby hradnou vežičkou so zbytkami kuželovitej drevenej strechy. Zaujímavé, hovorím si, asi vápenná pec, hovorím si tiež. Ba nie, slúžila na osvetlenie, reflektorová vež, ale to som sa dozvedel až neskôr. Každopádne ešte zaujímavejšie, ktože by to do nej povedal.

berounka

berounka

Ameriku mám rovno pred nosom, ale vidím prd, lebo je za lesom a kopečkom a nakoniec, aj tak sú to jamy v zemi. S treťou dierou som ani nerátal, ale je tam, takže 8 m dlhá, za nízkym vchodom 5 m vysoká. Všetky odhady, ako som spomenul už pri prvej, sú len orientačné, keby chcel niekto oponovať presnými mierami. Strategická trampícka poznámka, po zarovnaní podlahy aj tu na bivak vhodná, ak teda nie je táborník príliš náročný. Posledná už diera je asi 4 m nad zemou, tak najprv reku nič. Ale nedá to jednému, stanem dole a ono hore by to aj šlo. No a dole to pôjde tiež, mám u seba silnú repšnúru, hore lahko zavadím na skalnom zube. Nebolo treba, prehupnem sa cez skalu na akýsi balkón tam hore a tu toť vchod už do podzemia už poriadného, teda aj uzatvoreného. Cedula hlása, že tu máme Podtraťovú jaskyňu, prechádzajúcu do jazernej pukliny s dosiahnutou hĺbkou 67,5 m. Z plafóna visí na borháku kus lana s uzlami, akurát tak na dĺžku výšky nad traťou. Fajn, nemusím rozmotávať a hlavne potom zmotávať, požičiam si domáce. No a kúsok nad zemou reku už zoskočím ... a to bolo rozhodnutie chybné. Kúsok nebol až takým kúskom a podlažie skala a ja dopadol ešte aj blbo na pätu. Zabolelo moc. Zavulgaril som si nahlas, aj tak nepomohlo. Prvý pokus vyhodil lano späť sa nepodaril, musel som kúsok hore stiahnuť ho. Druhý bol úspešnejší, ale nie dosť, kúsok ostal prevesený cez balkón, takže sa speleológom úprimne ospravedlňujem, bolavý som fakt nemal chuť sa trepať znovu až hore.

berounka

berounka

So zaťatými zubami nahadzujem gemmu – tak už sme invalidní dvaja – a našlapujúc pravicou iba na špičku chodidla, pomaly kulhám ďalej, dúfajúc, že to volajako rozchodím. Pri trati končí aj tento skalný masív, vedla trate máme niečo ako dlhú murovanú rampu. Na jej konci doháňam trojicu chalaniska a dvoch devčic, prechádzali popod mňa, keď som bol v Podtraťovke. Chlapčisko drží v rukách nejaké materiály  s obrázkami vápenkových pecí, prefocujem si ich. Na môj dotaz, či môžem s nimi akosi neurčito prikývnu a následne zmiznú pôvodným postupovým smerom. Rozmýšlam, či vyzerám v maskáčoch tak odstrašujúci, či nedôveryhodne, alebo ich odradzuje generačný rozdiel (v radoch trampíckych záležitosť neriešená), alebo je dnešná generácie jednoducho divná. Síce pajdám, ale týmto by som aj stačil. Takže naďalej sólovka.

berounka

berounka

Ale zase milé prekvapenia. Násyp napravo má v pravidelných vzdialenostiach po celej dĺžke vstupy a už aj som dnu. Predstavte si dlhý úzky priestor, stredom pozdĺžne rozdelený, spomínané vchody sú po celom obvode. Dámy a páni, kruhová pec. Už tradičná poznámka – ak rozložíte po prachovom dne velký igelit a nebude fúkať, na spinkanie parádne.  Druhé milé prekvápko sú dve mohutné šachtové pece, ktoré som videl v mládencových dokumentoch. Dá sa dostať dnu a kedže sú vo svahu, je tam aj nejaké podzemie v skale, spinkanie tradične parádne. Keby nehrozili zrážky a táborník by trpel klaustrofóbiou, hore nad pecami vo svahu ďalšie poschodie po odťaženom vápenci, rovný plac, skoro ihrisko. Plánok dostupný na nete popisuje celkom štyri etáže. Lom sa volá Tomáškův, vlečka niesla názov Korno. Dalo by sa ešte vyliezť úplne hore, dalo by sa Císařskou roklí pohladať aj nejaké iné jaskyne, ale ja tu nechtiac musím končiť. Pokorne podjazdom popod štreku a po brehu do Srbska, cez most do prvej hospody, počkať na vlak. Je tu roztomilá ponuka dlabanca, až zalutujem, prečo som sa sýtil pred hodinou studenou údenou kuracinou pod pecou a dám si teda aspoň držkovú. O nejakom „poslednom americkom“ lome si akurát tak môžem nechať zdať a miesto neho pokorne sa odšuchtať späť cez most na perón. A ako vyliezam z knajpy, stretnem známu trojicu, zdravia a prehodia aj taký ten dotaz zo slušnosti. Nuž nebude to s nimi teda až také zlé, ako sa zdalo.

berounka

Pavol - Bača – Benža
(neprešlo jazykovou úpravou)

* voľné pokračovanie nasleduje

* viac fotografií v albume

Publikované: Nedeľa, 29.01. 2017 - 10:30:49 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môcť posielať články, komentáre, správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.
 
Súvisiace odkazy
· Viac o Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým
· Ďalšie články od autora: severka


Najčítanejší článok na tému Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým:
Česká Amerika

 
Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

 
Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

 
Súvisiaca téma

Akcie - napíš svoje zážitky

"AKO SOM SI NARAZIL, ..." | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
 

logo TZ Severka
T.Z. SEVERKA   ©  AM-studio  2008    thanks Kepo T.O. OSA


Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd

:: fisubice phpbb2 style by Daz :: PHP-Nuke theme by www.nukemods.com ::