Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k PODZEMÍ, TAK TROCHU (kapitola 1.) - SEVERKA
SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj et • Potlachov frum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 

Warning: preg_replace(): Empty regular expression in /data/www/nfo_dady/severka/blocks/block-Calendar_list.php on line 149
Nasledujcich 0 podujat
Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
PODZEMÍ, TAK TROCHU (kapitola 1.) 
Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým

Pusté kostely Na počiatku bolo slovo. Písané. Som si kúpil knižku Podzemí v Čechách, na Moravě a Slezku (kolektív piatich autorov). Potom som v časáku ČD pro vás objavil článok Arkózové komory u Mirošova. Tlačivo ono sa prikladá vo vozňoch Českých drah cestujúcim eurocity k dobru, tak som si ho k ešte väčšiemu dobru šlohol. No a nakoniec prišiel nápad urobiť tradičný český zimný vander pred koncom roka, lebo na začiatku nového sa nám nahromadilo trochu viacej plánov pre kopce  slovenské. Nudle síce zaoponoval, že bude príliš teplo, ale ministerstvo vonkajšej teploty nám čiastočne vyšlo v ústrety a temperatúru stiahlo pozoruhodne blízko k nule. On to bol trošku bláznivý projekt, jeden deň v Čechách severných, druhý deň v Čechách juhozápadných, fakt len pre majitelov lepšieho zárobku, alebo potom režinky. Všetci zarábame proletársky, ale sme majitelia železničnej preukážky, čiže sa radíme do kategórie dva. Teda okrem Nudláka, čo teda aj bolo príčinou, že sa nám mal pridať až v sobotu, lebo nebol kategóriou ani jednou. Ušetril si tým takmer zbytočne vyhodenú tisícku v domácej mene. Nuž  priatelia, poďme povandrovať.



Vandru divnopriebeh sa začal už vo štvrtok večer v Blave, keď som zlákal Bartyho  na kamarátovu diákprojekciu fotografií z Bhutánu. Reku, poď, pozreme si fotky, popijeme čo to vínka a pojdeme na Metropolku, čo je EN do Berlína/Varšavy. Som si to v hlave volajako zamenil s vernisážou, asi preto, že som bol predtým na vernisáži jeho pani, takže nás trochu zaskočilo, keď od nás pýtali vstupné a pitie sme si kúpili u báru. Samozrejme, nič proti tomu, prenájom klubu Randal nie je zadara, som si len lajdácky prečítal pozvánku a Bartík ma mal za chmula.  V Metropolke boli v tejto ročnej dobe iba dva vozne na sedenie smer  Berlín, tak sme v tom velkopriestorovom šikovne zabrali „štvorku“ a v susednej rezervovali jedno dvojmiesto pre Radka, ktorý mal pristúpiť v Kútoch. Potom sa zjavila zaujímavá bytosť, chvílu čumela striedavo na svoj lístok, čísla sedadiel a Bartyho, a potom si prisadla. K Bartíkovi.  Devčica bola tak volajako celkom atypická svojím zovňajškom, na hlave deravý starý (dosť Barty a Nora - EN 476 Metropolstarý) pánsky klobúk, veliká, asi  tiež pánska košela pôsobila dojmom, že si s jemnými lokálnymi odtieňmi hnedej neporadí ani Savo a hrubé hnedé menšestráky silne pripomínali niekoho, koho by sme nazvali starým otcom. Najzaujímavejším odevným prvkom bola vestička, možno kožená, s dvomi radmi gombíkov, niektorými už nie perleťovými. Volala sa Nora, bola z Drážďan a cestovala z Viedne. Takže si predstavte mladú Nemku, ktorá v spodnom prádle vlezie do truhlice u starých rodičov niekde v Bavorsku, alebo Tyrolsku, alebo tak a vylezie von oblečená. Neviem ako komu, mne sa zdala rozhodne zaujímavá. Tieto informácie som z nej vymámil svojími postštudentskými mikroznalosťami nemčiny a ďalšiu praktickú konverzáciu prevzal na seba Barty, keď vytiahol polku lacnej borovičky. Nora najprv akože nie, štorcovala sa ale nepríliš presvedčivo a iba pred prvým frťanom. Bartík bol jednako sugestívny a tiež slovenský národný mok jej očividne zachutnal, čo sa pri tretej a následnejších ponukách prejavovalo radostným úsmevom a tiež radostnými iskrami nordických kukadiel. V Brne bolo po borovej a Norika sa uložila k spánku a my tiež. Vedla Radka sa uvolnilo sedadlo, bo príjemný a debatný pánko niekde od Poľany vystúpil, a teda sme si všetci štyria mohli natiahnuť nohy na protilahlé sedadlá. Norika obutá v hrubých pletených ponožkách, čo by len dolaďovalo jej roztomilý zjav, keby ho vo funkcii prikrývky nenarúšala predraná  mikina, ktorá už nevyznievala vidiecky truhlicovo, ale mestsky kontajnerovo. Škoda.                                                

Děčín, šiesta hodina ranná, v tichosti sa obujeme a odejdeme a zanechávame našu spiacu germánsku freundin svojmu euronightovému osudu. Takmer trojhodinové obšmŕdanie vo vestibule, potom konečne čas odchodu lokálky a desiata hodina nás pristihne na peróne nádražíčka v Zákupoch. Skratkou sa vyhneme obci, okolo ruiny múra zámockej záhrady a ruín niečoho, čo mohla byť časť zámku a kde funguje v prilahlých  budovách, ktoré tam lávka cez Svitavku, Nové Zákupy, ideme pozrieť potenc. noclahfakt nepôsobia esteticky, nejaká výroba niečoho, ďalej zreštaurovanej veže, podla výzoru stredovekej, a potom už len asfaltka. Dnešný šlapák bude asfaltový, čo sa dá robiť. V lese vedla cesty zopár infotabúl o bývalom výcvikovom paragánskom stredisku tu a tiežbývalej lesníckej školy, o kúsok ďalej po lavici Nové Zákupy, čo sú fádne paneláky na kopečku, ale pod nimi v pieskovci vydlabané nejaké niečo, a teda zaujímavé. Po improvizovanej úzkej lávke prebalancujeme cez riečku Svitavku, na druhom brehu je totiž zopár skalných miestností, z nich jedna otvorená, priestranná, so stĺporadím. Čistá a tromi lisovanými odyhovanými doskami, presne vo velkosti postelí. Miesto pre noclah ako vyšité. Hospoda 5 minút. Všetky informácie ukladáme do databázy a pokračujeme.

Pre doplnenie obrazu o krajine tiež jedna či dve budovy vo velkosti kaštiela, samozrejme v ruinovom stave. Zrejme miestne štandardný krajinný prvok. Krajinomilný a urbanisticky založený pútnik z toho aj posmutnie. Ďalšia dedinka zove sa Velenice, zopár krásnych dreveníc, kostol svätého niekoho, radnica, penzión Hubert a dve minihospody – vo vyradenom hitláku  a obielenej a posprejovanej maringotke, obe t.č. zatvorené. A tiež romantické, v skale vytesané sklípky popri ceste. My smerujeme cez most znovu na druhý breh Svitavky, na kopci sú zbytky hrádku, na mape pomenované zhodne s osadou. Šipky ho označujú ako „tvrz“. Vstup do nevelkého podzemia a zbytky muriva jednej miestnosti, vraj pravdepodobne nikdy nebol dokončený. Ničmenej nás inšpiruje k obedu. Na tomto brehu by sme  ešte pobudli, je tu „smírčí kříž“ a hrad Výrov. Strmým svahom zlezieme k Svitavke a cestičkou popri nej a ďalšia šipka nás posiela hore k lesu. A po lese chodíme ako picinovia hore a potom aj dole, krížom a aj krážom, ale kríža nikde. Ja s Radkem sa  vraciame na cestu a pokračujeme po brehu, Barty sa ešte motá niekde hore po kopcoch. Reku, veď stretneme sa na Výrove. Podla mapy vo vhodnom okamžiku bočíme z cesty do lesa a do kopca, dokonca nejaký chodníček ako keby sa tu javil a zavedie nás k zrubu pod skalou. Som podstatou trampík a zrub každého trampíka poteší, už len tým, že je. Tento sa ale už nejakú dobu neužíva, pomaly sa nakláňa a vnútri je slušný mrdník. Dobieha nás náš tretí výletník a oznámi zaujímavú správu. Keď sa mu kríž nájsť nepodarilo, naštvane sa vrátil k šipkocedulke, kde bola medzitým ručne dopísaná poznámka „ve dvoře“. Fakt to tam predtým nebolo, fotka svedčí. A vo dvore fakt stojí, pozreli sme si ho zrub niekde pod Výrovemsvorne cestou späť a je krásny a vyzerá prastaro. No ale teraz sme u zrubu a už ani nie, už sa driapeme po strmine hore, lebo podla mapy by Výrov mal byť rovno nad nami. Nebol. Chodili sme tam po lese tade a potom inokade a ešte aj onakade, hrad sme nenašli. A kedže inak topograficky všetko pasovalo, usúdil som, že z neho budú už len nejaké zarastené terénne nerovnosti a možno sme po ňom aj šlapali, netušiac faktu onoho. A ako sa tak o pár stoviek metrov západne porozliezaní zase zliezame do dolinky, pred nami na ceste SUV-éčko, diskrétne bližšie neurčenej značky a farby. Prvá myšlienka samozrejme, niekto si prišiel urobiť výlet na hrad, tak by hrad mohol byť tam niekde nad ním. Ale ako sa tak blížime a vidíme, že z výfuku sa dymí a teda auťák má motor nahodený aby v ňom nebolo zima,  následne jednotný a jediný logický záver mám potvrdia ne-ná-pad-né sekundové náhlady na zadné sedadlo, samozrejme len za hradnopátračským účelom. Nuž nie na hrad, ale výlet po inom tele a vari aj do tela, veď je to krásne, keď sa mladí ludia majú radi. Len sme boli po prekročení Svitavky po moste trochu zvedaví, či sa to autíčko, ktoré sa neskôr pohlo, vydá smerom na Svitavu, teda tým naším, alebo opačne na Velenice. Náš tip samozrejme vyšiel. No nič, eroti... ehmmm ... romantická vložka bola za nami, nás teraz čakal hlavný bod dňa. Najprv ako spestrenie velká, od cesty dvojštítová budova, čiastočne v neogotickom štýle a pristavaná ku skale, potom kaplička vytesaná v previse pri ceste a ešte potom nad nami to, čo ma sem vlastne priviedlo.

kríž a pivničky v pieskovci, Velenicepivničky, Velenicesmírčí kríž, Velenice

Volá sa to Pusté kostely a mal by to byť pomerne rozlahlý podzemný priestor, umelo vydlabaný a so stĺpami, ponechanými pri ťažbe, aby to celé necaplo dole. Driapeme sa s Bartym hore do svahu, zatial čo Radek, ktorý ide Pekelné dolypár metrov napred ešte volačo popojde, lebo zbadal pred sebou oficiálnu odbočku z cesty. Trochu ma prekvapí plot z pletiva, ale na okraji terasy sú lavičky a cez ne šikovne preskočíme. Ja som niečo počul o motorkárskom bare tu, aj sme po ceste narazili na smerovku „Pekelné doly“, no i tak ma naštvalo, že vchody dnu sú presklené a teda uzatvorené a prístupná je akurát krátka štola na pravom okraji a velký previs na okraji opačnom, s pódiom a dvoma infantilnými bubákmi. Spolu so šipkami označujúcimi  vjazd dnu rovno k baru a výjazd zase von presne v duchu motorkárskej filozofie. Dobre, prenajali, alebo teda kúpili si to tu, majú tu lokál, ale teda nech tu sú, alebo keď nie, nech to nezatvárajú, keď sa sem trepem už taký kus cesty. Samozrejme sme sa dnu násilím necpali, to sa nerobí. Na druhú stranu, ocenil som aspoň infocedulu, že to bola za vojny podzemná továreň pre nemeckú zbrojnú výrobu. Zliezli sme dole na cestu, zmierení s osudom, ale aj tak mi to akosi neštimovalo. Čumel som s Bartíkom do mapy, všetko by sedelo, sme za mostom, piktogram je, volá sa tak ako má, hmmm. Tak nič, ide sa na cestu spiatočnú. U krásnej budovy sa ešte pozdržíme (dodatočne som sa dozvedel, že bola továreň na zrkadlá z roku 1842, menom Rabštejn, musela to byť krásna doba, keď aj fabriky zapadali do krajiny a oku estéta lahodili). Niekto domáci nadšene leštil jedno z kvanta okien, ktorými budova oplývala, tak sme sa ho popýtali na hrad Výrov. No přes most a podél potoka (most ten cez Svitavku, čo sme ním prešli k ceste od romantickej vlož... no od neúspešného hladania Výrova, teda nie cestný, aby  sa nám to neplietlo). Bolo nám jasné, že myslí Velenice, tak som to chcel upresniť ... no podél potoka. Na dotaz či napravo, či nalavo ... no podél toho potoka. Takže nič, tak aspoň medzi sebou sme zavtipkovali, že keď skončí s posledným oknom, ubehne rok a začne odznova. Niečo ako životné poslanie. Ale pre istotu sme mostom znovu prešli a šlapali nejaký čas napravo lesnou cestou, pokial nás to neprešlo a neotočili sa naspäť. Ešte posledný zúfalý dotaz ve Velenicích u dvoch fešand, výsledok negatívny. Žiadny iný hrad a Pusté kostely je ona harleyácka bašta. A kedže sme ďalšie fešandy nestretli, logicky sme z toho vyvodili, že sme videli všetky baby z Veleníc.                                

Hospoda v Nových Zákupoch bola už velmi príjemne otvorená a obsadená samotným hospodským. Samotným doslova. Radi sme posedeli, radi dali Kláštera, svetlého i tmavého. Postupne sa dostavilo aj zopár domácich a keď sa jeden z nich dal s nami do debaty, nedalo mi a predložil som mapu a dotaz na tému Pusté kostely. Jo, je to tam, hned u cesty ... tak nad cestou napravo, alebo ďalej v lese? ... ne, hned u cesty ... nie to motorkárske? ... ne, kousek zatím. A bolo! Sme to poondiali, ale keď na tej mape všetko tak pasovalo ... No nič, už to necháme tak, zajtra máme byť niekde úplne inde a na nejaký nočný pochod fakt nikto z nás nemal chuť. Možno za mlada by som na to bol dostatočný cvok, ale teraz sa na lenivosť celkom presvedčivo môžem vyhovoriť  vekom.  Alebo aj zdravým rozumom, ale to by mi z tých, čo ma poznajú, aj tak niekto neuveril. Ale červík v hlave nabehol do šichty. Začal vŕtať.                                                                                                              

Ustielame si na prknách a otužilec, čistomilec a metrosexuál Radek sa už aj vyzlieka, že ide do Svitavky a hecuje aj nás dvoch. Chvílu mu vysvetlujeme, že nie sme padlí na hlavu, potom povolí Barty a keď už on, tak samozrejme musím aj ja. Barty je vo vode o päť minút kratšie, ako Radek, ja o štvrť minúty od Bartyho, teda zopár sekúnd. Jedno kolečko do polky prúdu riečky. Oni sa potom zohrievajú pri varenom víne, ja pri čaji. Tak ako bola dopoludňajšia téma dňa Nora, poobedňajšia a večerná zase istá modrá fordka a dve nahé objímajúce sa postavy v nej. Preto nečudo, do kutlochov zaliezame s heslom: ruky na spacák!  

Nové Zákupy - nočné kúpanie, Bartyvečerná pohoda v bivaku pri varenom víne, N. Zákupy    

Mám to stopnuté, že na nádražie potrebujeme tri štvrte hodiny, ale vstávame skorej a teda skorej aj vyrážame a môžeme si dovoliť malý luxus skromnej prehliadky Zákup. A sme prekvapení, žiadne dedina, ale mestečko s krásnym starým námestím a zámkom a určite aj všeličím iným, čo sme nevideli. Videli sme ale ďalšiu opustenú priemyslovú budovu z už spomínanej krásnej doby, čo nás  samozrejme  neprekvapuje. Múr zámockého parku je z tejto strany opravený, alebo zachovalý, vrátane parádnej kovanej brány. Na nádraží otvorená čakáreň, čo dnes už v podobných staničkách tiež nie je pravidlom. Tretí vlak v dnešnom poradí nás vyklopí v Rokycanoch a prestup do štvrtého nám zmarí vytlemený Nudle. Dorazil autom, takže miesto lokálky prestupujeme do červeného Defendera. Úmysel môj je nájsť tu niekde pri obci Mirošov podzemné priestory po ťažbe arkózy, čo je nejaká hornina, používaná hlavne pri stavbe vysokých pecí a výrobe mlynských kameňov. Nudlák by o niečom u cesty vedel, ale sú to len zasypané šachty po ťažbe uhlia. Zaparkujeme neďaleko odtial v lese a ide sa pátrať. Paradoxne smerom naspäť k ceste. Pýtam sa u prvého domku, kde vidím človiečika za plotom. Nevie, ale posiela ma o pár domov ďalej, kde býva historik. Ostaní traja sa zatial vzďalujú niekam. Moji včerajší parťáci si už od rána zo mňa debilne uťahujú, čo by nevadilo, keby to netrvalo pol dňa. Úprimne, lezie mi to krkom. Nudle sa k nim s úspechom pridáva, takže mi ich spoločnosť nechýba a idem sa vypytovať sám. A kedže ich po návrate s informáciami nikde nevidím, idem si po svojom, teda zase späť k autu a po modrej značke ďalej do lesa. Ešte jeden dotaz u chalupára a po 20-tich minútach stojím v malebnom údolíčku so štyrmi velkými vstupmi do Zeme matičky. Nič velkolepého, tri či štyri väčšie miestnosti, chodby som žiadne nenašiel. Ale je to krásnučké miesto a rozhodne stojí za návštevu, hlavne na jar, keď je všetko v sviežej zeleni. Pofotil som a vrátil sa k Land Roveru, ostaní sa cez pole vracali tiež. Našli akurát velkú jamu, teda v podstate velké trt. Chvílu sa riešilo, čo následne, nakoniec  sa povozom zajelo čo najďalej, teda k lomu čo najbližšie, teda po stanovisko sympatického chalupára, ktorý ale z velkého off roadu velkú radosť vôbec nemal, bál sa že ho gravitácia zvezie z lesnej cestičky do jeho plota, čo sa mu už raz tuším udialo. Urobila to omluva a fakt, že Nudle svoje rodinne-pracovné vozítko ovláda.  Chalupník natieral plot, tak sme sa dali na chvílu do debaty.  Bol pracovne odetý v umelokožušinovej vložky od bundy, prepásaný starým opaskom. Ani už neviem, ako na to došla debata, ale z úst mu vypadla poznámka: “Vypadám jako nějakej bača ze Slovenska.” Pre tých troch bláznov v tom okamžiku neexistovala  vtipnejšia veta na zemeguli a okolie sa otriaslo rehotom.

lom Nad Planinou pri Mirošověpohlad z jednej zo štol lomu Nad Planinou

Landíka sme tu ponechali a ten kúsok k lomu lesným chodníkom sme už odvážne zašli peši.  Aspoň dnes sa plán teda vydaril. S Bartym a Radkem sa v Rokycanoch lúčime, mieria k domovu, zatial čo ja pozrieť Nudlákovic rodinu. Nie rovnou cestou, medzipristátie udialo sa v Holýšově, kde sa nachádzala pani Nudlová a kde sa konalo trampícke veselie - hral práve velmi príjemne folkový Lístek - a kde pri záverečnom vyhlasovaní  tomboly zisťujem, že sa ozývajú mená, známe mne doteraz len z čítania českého trampského Puchejře. U jedného, opakovane vyvolávaného som to nevydržal, šiel k pultu s číslami menovaného periodika a nalistoval hladanú fotku. Fakt to bol on, autor skvelých reportáží z Kamčatky a tam tých podobných oblastí. Meno si zistite v Puchejři, nebude to vôbec ťažké.

Tony s potomkom a Itka, ktorá nás zoznámilaPre mňa osobne však bolo pozoruhodné osobné zoznámenie s duchovným guru českého trampingu, ktorému už zopár rokov posielam Severky pašujúc ich predtým cez hranice na niektorú českú poštu. Meno jeho ... a veď kúpte si Puchejře ... A najväčšia prča na tom bola, že nás navzájom predstavila Itka, teda paní Nudlová. Ako velký zároveň malý je ten trampícky svet, že jo?

 

Bača, Skalica

Publikované: Nedea, 25.01. 2015 - 23:47:48 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môc» posiela» články, komentáre, správy ostatným uľívateµom a veµa ďaląích.
 
Svisiace odkazy
· Viac o Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým
· alie lnky od autora: severka


Najtanej lnok na tmu Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým:
Česká Amerika

 
Hodnotenie lnku
Priemern hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvote poet hviezdiiek:

Vynikajci
Vemi dobr
Dobr
Priemern
Zl

 
Monosti

 Vytlai lnok Vytlai lnok

 
Súvisiaca téma

Čo píšu iní - krátko z vašich mailov

"PODZEMÍ, TAK TROCHU (kapitola 1.)" | Prihlsi/Registrova | 0 komentárov
Za obsah komentrov je zodpovedn uvate, nie prevdzkovate tchto strnok.

Ako anonymn uvate nemete posiela komentre, prosme zaregistrujte sa

Parse error: syntax error, unexpected end of file in /data/www/nfo_dady/severka/footer.php on line 95