Už dlhšie prevláda teplé letné počasie, a tak sme sa rozhodli si spraviť nejaký vander. Na tento víkend hlásili polooblačno, počasie ako stvorené na šlapanie. Dali sme sa dokopy zo Závlčancov ja a Pacho, z T.O.Kanoe Steve a Čutka.
Vyštartovali sme z poslednej dedinky za Manínskou tiesňavou zvanej Vrchteplá. Tu sme nezabudli ani na štartovné pivko. Okolo siedmej sme kúsok za dedinou vyrazili strmo hore na hrebienok Hoľazné, ktorý končil na Súľovských skalách. Bola to trasa bez značiek. Hneď, ako sme vyšli na vrch, tak nás očarila ozrutná skala a to sme ešte netušili, že tá trasa bude aj naďalej taká krásna. Začali sme hľadať rovinku na prespanie, lebo to bola ozajstná vrcholovka a nájsť niečo rovné bolo umenie. Ale doteraz sme vždy niečo našli, tak bolo aj teraz. Prv než sa zotmelo, horel ohník a bivaky boli pripravené. Večer v spacáku som sa díval na hviezdnatú oblohu, ale len asi minútu a už som spal.
Ráno sme sa prebudili do pekného, slnečného dňa, najedli sme sa, zahrabali ohnisko, že len uležané bukové lístie po nás ostalo. Trasa bola nádherná, samé skaly a pri konci sa nám z druhej strany otvárali „Súľovky“, popri ktorých sme zliezli strminou okolo lomu nad obcou Jablonové. Po asfaltke sme došli do Súľova, kde sme si zaslúžili po pive. Keďže sme mali čas, tak sme prešli náučný chodník Súľovských skál – Gotická brána – hrad – lúka pod hradom a spodkom späť do Súľova.
Červenou značkou sme sa vydali naspäť do Vrchteplej. Asi po pol hodinke sme našli flek na spanie, lebo sa už skoro začalo stmievať. Ráno sme pokračovali do cieľa. Znova som prežil krásny víkend v horách s dobrými kamarátmi, v peknom počasí a už teraz sa teším kedy to bude zas....
T.S.PITKIN (Závlčie)
