Warning: mysqli_get_server_info() expects exactly 1 parameter, 0 given in /data/www/nfo_dady/severka/db/db.php on line 104
k Česká Amerika - SEVERKA
SEVERKA
  Prihlásiť sa or Registrovať
 • SEVERKA • Na stiahnutie • Tvoj et • Potlachov frum • 
Keď cesta je cieľ

. SEVERKA
   . /old - pôvodný web

Trampské združenie
· činnosť
· časopis
· LSS
· múzeum

V tvojom batohu
· Tvoj účet
· Súkromné správy
· Zaslať článok
· Kalendár podujatí
· Nechaj odkaz
· Fórum

Zo spoločného
· Aktuality
· Archív článkov
· Témy článkov
· Ankety
· Inzercia
· Na stiahnutie
· Hľadať

Pre všetkých
· Web linky
· Kontakt

 

Warning: preg_replace(): Empty regular expression in /data/www/nfo_dady/severka/blocks/block-Calendar_list.php on line 149
Nasledujcich 0 podujat
Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.
 
Pomocná ruka
· Na čo sa chceš opýtať
· Kto všetko tu je
· Mapa stránok
· Štatistika webu
 
Podporujeme

ATO

 
Česká Amerika 
Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým

NIE ÚPLNE VÁŽNA A UŽ VÔBEC NIE SERIÓZNA KRÁTKA SPRÁVA O PRELEZENÍ A VELKONOČNOM STAVE U NÁS MENEJ ZNÁMYCH LOMOV ČESKEJ AMERIKY

Zavolal mi nadriadený a povinne mi nadelil v rámci povinného čerpania dovolenky povinných päť dní. To moc nepoteší, lebo dovolenku potrebujem na vysoké hory a na tie je pre mňa ešte skoro, a tak som ich teda venoval synovi, teda presunul na Veľkú noc jeden z prázdninových plánov, teda ukázať mu legendárny, dnes už skôr bývalý, trampský ráj, teda Ameriku. Počasie výhladovo luxusné, vonku môže spať aj jedenásťročné trampidlo. Vyrazili sme vlakom do noci na západ.



Velká Amerika (syn.: lom Východ), je základ, čo si budeme nahovárať. Tu sme aj začali, a to len diskrétnym nahliadnutím cez okraj. Notoricky známy lom je obohnaný ocelovým lanom, priebežne doplneným stĺpikmi so sem tam aj zachovanou výstrahou, že porušenie ocelovolanového pravidla stojí 15000 Kč, čo je celkom dosť. Na zdôraznenie bdelých očí strážcov poriadku si to zrovna spodom Ameriky pelášilo hasičské auto, možno aj banská záchranná služba. Eseróčka Lomy Mořina ale nie sú úplní suchári a zriadili na severovýchodnej strane dve vyhliadky a potom ešte žltú turistickú značku, obchádzajúcu Velkú po severozápadnej hrane okolo Mexika a Malej Ameriky k červenej značke niekde medzi Kubrichovou boudou a Dubem sedmi bratří. Obchádzali sme aj my, chvílu, než sme to stočili krížom cez pole k neďalekej húštine. Ja som si totiž popri rodičovskej výchove trošku aj prihrial svoju polievkovú, reku si splním svoj vlaňajší januárový nápad z týchto miest, a to prejsť si všetky lomy, čo tu existujú v systéme Ameriky. Teda všetky, ktoré mám ja zakreslené v mape. Teda z môjho pohladu všetky, že? Tak teda poďme na ne.

Na poli začínala ísť do kvetu repka olejka a za nepríliš hustou húštinou nás víta Sluneční lom (tiež lom Severní ložisko, lom U Kozolup, Kouřící lom). Zo SV časti je zavezený, smerom na SZ mierne klesá, na dne je ohnisko obohnané akousi kamennou kruhovou minihradbou, postupne stúpajúcou až k vstupnej - povedzme - bráne. Na západe hneď vedla susedí s malinkým Půlnočním lomem, ktorého okraj zdobí podobná, z kameňov poskladaná stavba, tentokrát ale po obvode neprerušená, teda tvarom pripomínajúca studňu. Obidve to tu potom celkom príjemne oživujú. Vraciame sa repkou na známe miesta a keď stúpame chodníčkom hore do suťového valu, aby sme zistili, či už sme pri Mexiku, zjaví sa nám nad hlavami statná postava bojovníka s požiarmi. Trochu som zneistel, či som košér, ale reku keď už som tu, tak čo a zahral som trúbu, dožadujúc sa informácie, či onen chodníček vedie k pomníku. Hromotluk v hasičskej kombinéze len mlčky prikývol a naša maskáčová dvojica pokračovala svojou cestou. Neviem, či ešte treba pomník politickým väzňom, nepreživším neludskú drinu v neludských podmienkach bolševického Trestaneckého lomu príliš opisovať, hádam len, že i keď je smutný, je svojím prevedením krásny. Rozhodne ho môj Matej musí vidieť, veď ako by to bolo. A keď už sme tu ocitnutí, tak Ameriku z opačnej strany, plus zopár mojích príhod z nej, no a samozrejme za pomníčkom prekrásne Mexiko (Trestanecký lom, Dešťový lom, lom Schniloušák). A s komentárom, týkajúcich sa príhod zase v ňom. Treba si pred synkom trošku zamachrovať, keď mám byť hrdinom jeho detstva, nie? Obišli sme ho SZ stranou, teda po pansky po turistickej žltej a tej sme sa držali aj naďalej, nech nemusím blúdiť po lese. Kaňon Mexika na jeho JZ strane, teda od vápenky sme kvôli aktivitám hasičských radšej vynechali, čím sme aspoň ušetrili čas a driapanie sa spätne do kopca. Hneď za vápenkou, kde sa dalo kedysi vstúpiť do podzemia a Hlavní štoly (a kade som sa tam po prvý raz dostal aj ja - pochopitelne vtedy so skúseným trampským doprovodom) je Azurový lom (lom Nové XII., Odkaliště, Modrý lom, lom Kanada). Niekdajšie krásne Azurové jazero (paradoxne sfarbené brusným prachom, teda vlastne odpadom ) na jeho dne - ktoré ešte pamätám z januára 1990 aj ja - je to tam, dno vyzeralo z môjho výhladu už úplne zavezené a teda suché, a to som doň čumel postupne z dvoch protilahlých strán. Bočné vstupy do Hlavní štoly zamrežované. Odbočíme trošku zo žltice, aby sme sa predrali húštinou Zasypaného lomu (lom Staré XII., Smeťák), zavezeným elektrárenským popolom, vlastne len plytkou priehlbinou s vyvýšenými okrajmi, no a konečne Malá Amerika, takto tiež lom Školka, Nákladový lom, lom Rešna. Poukazoval som Maťkovi zamrežovanú galériu a Andělské schody zvonku, vysvetlil, kde je „strojovna“ a čo všetko je pod ňou, ako sa plavilo na ostrůvek, ktorý je vlastne poloostrovom a aké sme mali naposledy šťastie, že sme sa tam mohli dostať po lade, poriešili sme obed a čaj a vydali sa konečne aj k vstupom do podzemia, lebo veď o tom Amerika vlastne je.

Modlitebna. Vchod do Gaislerovej chodby, napravo potom východ na Liščárnu, nalavo Želvu. Rovno zase Kamenská štola, z ktorej napravo odbáča Liščí štola. Prvá končí ako nedorazená (podla mapy ale zavalená), druhá závalom (doma mi potom moje staršie nákresy prezradili, že ešte pred rokom sa tadeto dalo vyliezť zboku do Liščárny - tak teraz neviem). Berieme do chodieb aj bágle, vracať sa nebudeme. Alebo možno aj áno, ale neskôr, nemám totiž prejdenú Podkovu. Pozornému čitatelovi iste už došlo, že sa bavíme - ako inak - o lomoch. Batohy nechávame na podzemnej odbočke a obe štoly si prejdeme poctivo až po koniec, Liščím lomem (Foxárna, Liščárna) potom von. Z chodby do lomu sú vchody dva a je to jedno prekrásne miesto, s ohniskom a nápisom na skale, ktorý hlási, že sme na fleku T.O. Tuláci podzemí. Lom sa tiahne SVV smerom a je malebný úplne celý, hlavne teraz na jar, keď sa všetko sviežo zelenie. Na jeho opačnom konci sa dá celkom pohodlne vyliezť na povrch, což také činíme, bo taký máme (no ... mám) plán. Aby sme zbytočne neblúdili, vraciame sa jeho severným okrajom až na začiatok a potom severným smerom v osi Kamenskej štoly k Malému příroďáku (lom Malé Kamensko). A tiež Kamensku, ktorý je hneď západne vedla. Trafili sme akurát na predel , takže začneme sprava. Malý přírodní je taký vlastne lievik, do ktorého sa ale dá kludne zostúpiť. Dole vstup do zeme, v ňom chodba vpravo po pár metroch končí závalom a inak by sa mala podla mapy napájať na Kamenskú štolu, zato lavá je plne prechodná - v mojich materiáloch spomínaná ako zavalená - a je to spojová chodba na susedné Kamensko (Příroďák, Amerika, Kazatelna, Úsek č. 15, Woodcraft). Celkom prekvápko nás čaká v jeho ústí, ten bivak-bordel, čo tam bol, ako keby pred chvílou niekto opustil. Igelitky, monočlánky, karty, tabak, spacák, alumatka, konzervy, obal od dokladov (alebo rovno aj s dokladami?), baterka, petrolejka, prevalená outdoor termoska, prázdna flandera od destilátu, ešus, starší analogkompakt - teda foťák, kanady, bunda bundeswehru ... celkom slušná výbava na to, aby to tu len tak niekto pozabudol (novodobý „Hagen“?). Nehrabali sme sa v tom a zdržali sme sa len na fotozdokumentovanie. Tak trochu som aj rátal s možnosťou, že majitel je niekde vonku. V lome nebol, leda že by tu bola ešte jedna diera, ktorú by sme prehliadli. V lome sme sa totiž zbytočne dlho nemotali, bágle s dokladmi sme nechali hore a momentálne som z toho nemal práve dobrý pocit.

Buzola, juhozápad, Soví ráj. Alebo aj Soví lom, Fotbalák, Velikonoční lom, Úsek č. 18, Ptačí lom. On sem síce vedie lesom chodníček, ale ... dôverovať môžeš, preverovať musíš. A stojíme na hrane takmer kolmého zrázu hladkej skalnej steny a ja prvý raz zapochybujem, že sa dostaneme aj dole. Nalavo nič povzbudivé, napravo aj áno, ale končí to prahom odo dna ešte dosť vysoko vzdialenom. Obchádzam dookola, tuto by to ... a tuto už určite a aj Matej. Zliezame nakoniec celkom pohodovo. Dole je priestranný kruhový rovný plácek, na južnej strane diera. Podzemie sa hneď za vchodom rozvetvuje, nalavo priestranejší výklenok s roštom na bivak a dierou v bočnej stene, rovno chodba pokračuje do Zeme matičky ešte niekolko metrov. No a zase pri vstupe nad ohniskom ... zvihnem hlavu hore a ... a čumím do zadymeného komína ... Soví ráj ... no ovšem! „Sovy věští smrt“, jedna z Lahodových povestí z týchto miest. Tu zomrel nejakým spôsobom nejaký trampík ... na moment ma premkol celkom divný pocit. Hmmm, no nič, možno to je len povesť. Na stene vchodu je ako bonus „prehistorická“ kresbička uhlom bežiacej (tančiacej?) ženskej postavičky - mimochodom velmi pôvabná, doplnená notoricky známym emblémom hippies. Vonku sa povaluje zopár zbytkov banských kolajníc a trosiek malých liatinových kamienok. Matej už aj vliečie necelý metrový kus tenkej kolajničky, zakončený valcovou časťou, že sa jedná o Excalibur a že ho treba vraziť do skaly. Vrazili sme - teda medzi skaly.

Znovu JZ a Supí lom. Supák, Želva, Úsek č. 18, Fotbalák. Pred jedenástimi rokmi som preliezal prekopané závaly odbočiek od Hlavní štoly, teraz som rozmýšlal, či som sa to vtedy dostal na Soví ráj, alebo Supák. Vlastne ani neviem, či som vyliezol aj na svetlo, alebo to otočil u mreže, na ktorú si naopak pamätám celkom zretelne. Teraz, keď sme stáli dole u malého vstupu, dôkladne zabezpečeného nielen mrežou, ale už aj privarenými ocelovými platňami, mi bola realita jasná. Vtedy v januári 2000 som sa dopravil práve sem, akurát z protismeru (čo nakoniec doma potvrdila fotkou aj textom pod ňou stará kronika). Tentokrát sme sa teda do chodby nedostali ani na kúsok, zábrana nepustila. Tak aspoň pohlad hore nad dieru na krásne smaragdovo zamachovanú skalu. Ide sa na povrch. A na západ a ďalší lom sa volá Červený. Kto by chcel, tak prípadne lom V kalhotách, Traverzový lom, Ovčí lom. Pri západnom okraji by mal byť nenápadné ústie chodby, vedúcej do lomu nasledujúceho, žial, táto informácia mi akosi vtedy unikla a tak jeho súčasnú existenciu potvrdiť nemôžem. Zával v chodbe na dne začína už krátko za vchodom, dá sa ale po ňom ešte kus liezť dovnútra. V jednom z lomov viedla napravo po závale - možno prekopávaná - úzka plazivka do šikmého komína, ktorou som sa ovšem bez prilby a kombinézy nemal chuť súkať, no a neviem, či sa nejednalo práve o toto miesto. Niekto možno vedieť bude a upresní. A samozrejme je tiež možné, že celá ta paráda tam po metri, či dvoch končí.

Keď sa už motáme farebnou paletou, ďalšia méta je lom Černý (lom S propadem, lom U výjezdu). Treba juhozápadne a treba sa predierať húštinou, pokial niekto nepozná nejaký chodník sem. My dvaja sme nepoznali, teda predierali. Ak som Malý příroďák nazval lievikom, toto tu, pred čím sme stáli, bola už doslova diera v zemi. Ale zliezť sa dal a to je pre nás dôležité. Mali by tu byť dve diery v rôznych úrovniach, videli sme iba jednu. Tradičný zával sa pravdepodobne pokúšala nejaká partia prekopať, tunel je dokonca vystužený výdrevou. Žial, neprechodný. Kamene okolo ohniska hore pri hrane svojím zeleným poťahom od machu pôsobia melancholicky, až stiesňujúco, akoby svedok nejakej dávno zabudnutej minulosti. Ale melanchólia sem, melanchólia tam, nás čaká - stále v JZ smere - najzápadnejší lomí bratříček, hovorme mu Šamoťák. Keby sa to niekomu zle vyslovovalo, tak Velká hora, Rybízák, lom Specialistů, Medvěd, Sojčí lom - sakra, ten si ale potrpel na početné pseudonymá. Po ceste k nemu by sme podla mapy mali krížiť trasu Bájný štoly. V roku 2000 sme tu v podzemí narazili na partiu, ktorá sa ju dole snažila prekopávaním zavaleného konca objaviť, ako priame pokračovanie Hlavní štoly. Bájná štola by mala viesť až na Alkazar, teda ústiť až pri Berounke. Kto vie, ako vtedy dopadli ... ozve sa niekto?

Šamoťák ma celkom nemilo prekvapil kolmými stenami, a to pekne dookola po celom obvode. Nakoniec som našiel možný zostup z juhozápadu, teraz ale sám a bez Mateja. Zato s kusom lana, ktoré som použil v spodnej štvrtine, keby to hore nechcelo náhodou ísť. Jeden otvor je po ceste nadol, ale ona je to skôr puklina a je plazivkou spojená s hlavným vchodom spodným. Tým vedie chodba pár metrov dovnútra, potom štandardné závalové ukončenie. Povaluje sa tu plechový kýbel (alebo keď chcete, vedro), takže tiež tu nejaké priekopové aktivity boli. Nad týmto vchodom je trochu nalavo v stene ešte jeden, do neho ale jedine zlaniť. Alebo postĺkať rebrík, ale či by vynaložená energia mala nejaký adekvátny efekt, je sporné. Lano sa zmotá lahko. Naopak napravo je vchod pekne slušne pri dne a vnútri ako obyčajne - kúsok vpravo, potom zával a tiež kúsok vlavo ... a samozrejme zával. Šamotová štola, and Vlčí štola.

No a tu náš súkromný miniprieskum končí. Plánoval som síce ešte Pusťákom do Dlabasovej štoly a na Jižní Kříž, ale Maťko už mal toho celkom aj dosť a že teda ukončime to. A tak sme sa dali ukončovať - lesom ku Kubrichovke, tam sme pojedli, okolo vodopádov do Srbska v nádražke doplniť tekutiny a na noc sme sa utáborili na Alkazare, čo je - pre neznalých - velký terasový lom, s vydlabanými štolami, kde trampíci radi pobývajú, skalolezci radi skalolozia a bikeristi bikerujú pozdĺž brehu rieky. Niektoré sú potom zamurované a mali by obsahovať jadrový odpad z doby socialistickej. Noclah zadara, radioaktívne žiarenie v cene a Matej to má v rámci spoznávania Českej Ameriky.

 

ZOPÁR POZNÁMOK:

- nápad spísať toto celé tu ma napadol až pri ceste dole od systému Ameriky, takže som si žiadne poznámky nerobil a lovil doma v pamäti, pomáhajúc si fotkami, preto sa za prípadné nezrovnalosti ospravedlňujem

- Informácie o lomoch aj ich názvoch som čerpal z materiálov, ktoré som kedysi dostal a ich autora žial nepoznám, teda nemôžem sem uviesť

- Svoje poznámky na spodnom okraji mapy som si - chmulo - všimol tiež až doma, takže nemôžem potvrdiť , či sa na Kamensku ešte dajú poznať základy zhorenej trampskej búdy a či na Supáku sa ešte povalujú zbytky kamenných kresiel po osade Fox (informácie z netu, CMA)

No a na záver ešte jedna otázka - čo asi myslíte, že som urobil po príchode domov? No prečítal si znovu „Pověsti Ameriky“ Ladislava Lahody. Nakoniec - tak ako po každý raz.

Bača

PS - tento vander som venoval hlavne svojmu potomkovi, tak akosi logicky je takmer na všetkých fotkách

pozri VŠETKY FOTKY

Publikované: Piatok, 29.04. 2011 - 23:29:35 Od: severka
 
Prihlásiť sa
Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ budete môc» posiela» články, komentáre, správy ostatným uľívateµom a veµa ďaląích.
 
Svisiace odkazy
· Viac o Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým
· alie lnky od autora: severka


Najtanej lnok na tmu Tipy, zaujímavosti - kam, ako a s kým:
Česká Amerika

 
Hodnotenie lnku
Priemern hodnotenie: 5
Hlasov: 3

Vynikajci

Zvote poet hviezdiiek:

Vynikajci
Vemi dobr
Dobr
Priemern
Zl

 
Monosti

 Vytlai lnok Vytlai lnok

 
Súvisiaca téma

Akcie - napíš svoje zážitky

"Česká Amerika" | Prihlsi/Registrova | 3 komentárov | Hada v diskusii
Za obsah komentrov je zodpovedn uvate, nie prevdzkovate tchto strnok.

Ako anonymn uvate nemete posiela komentre, prosme zaregistrujte sa


Fatal error: Uncaught Error: Call to undefined function preg_match_replace() in /data/www/nfo_dady/severka/mainfile.php:1090 Stack trace: #0 /data/www/nfo_dady/severka/modules/News/comments.php(498): check_words('Re: \xC4\x8Cesk\xC3\xA1 Ame...') #1 /data/www/nfo_dady/severka/modules/News/comments.php(1023): DisplayTopic('100', '0', '47', NULL, 0, 0) #2 /data/www/nfo_dady/severka/modules/News/article.php(286): include('/data/www/nfo_d...') #3 /data/www/nfo_dady/severka/modules.php(53): include('/data/www/nfo_d...') #4 {main} thrown in /data/www/nfo_dady/severka/mainfile.php on line 1090