alebo: Na Slovensku nič nového ???

V rámci bratislavského predkola BRÁNY bol trampom poskytnutý priestor, aby mladým priaznivcom trampskej piesne predstavili život trampských osád .

Vyrážame ďalej naším smerom, ktorý sa ale ukáže ako nenáš. Barty zanovito tápe kdesi juhovýchodne, ja náš ciel zamerám buzolou a idem juhozápadne. Teda sa rozchádzame. Na obzore sa zjaví oudorák, Barty z neho vymámi informáciu, potvrďujúc že ide blblo a naopak ja správne, čo ma samozrejme poteší, ale diplomaticky sa tvárim, že nič. Správnym smerom by nás síce mala viesť červenica, ale je tu trt, akurát mužíci, ktorí sú ale na pozadí ladovcovej morény spolahlivo maskovaní. Ale obloha je vyjasnená a náš ciel je krásne viditelný a ako maják nás už spolahlivo naviguje.

... alebo ako napísal klasik:

„Jdu na sever ... a na jih“

(J. Cimrman: Dobytí severního pólu Čechem Karlem Němcem 5.dubna 1909)

Oslo. Vymotáme sa z prístavu a v prvom hoteli sa pokúšame vymeniť EUR-ká za nórske koruny. Príjemný chalanisko z recepcie nás pošle na infostredisko u nádražia, zatvárajú o pol hodinu. Tak tam letíme ako blázni a meníme a ako si potom zistíme u zmenárne v nádražnej hale, kde je otvorené aj po ôsmej, v úplnom debilnom kurze. (aktuálny kurz ECB v čase písania článku: €/ NOK ... 1 : 7,74, my sme dostali šesť a volačo) Barty je znechutený a brble. Ďalší vlak severným smerom nám odchádza 23,05.

Ahoj kamarádky, kamarádi, osadníci,

      dostává se Vám do rukou, pro Vaši potřebu, 12. aktualizovaný seznam současných a minulých, českých i slovenských trampských osad. Díky většině trampských osad ( přes pět set ), kteří nám zaslali vyplněné dotazníky s informacemi o své osadě, se daří rok, co rok, kdy probíhá následná aktualizace seznamu zpřesňovat pravdivé informace.

... alebo ako napísal klasik:

„Jdu na sever ... a na jih“

(J. Cimrman: Dobytí severního pólu Čechem Karlem Němcem 5.dubna 1909)

Tak sa pošuškáva medzi železničným proletariátom, že sa chystá zatrhnúť velkorysým zahraničným trainvýletom za babku. Na rok vraj zasadne medzinárodná komisia FIP, a potom sa rozpustí a my s riedkym štrekárskym zárobkom si následne môžeme trhnúť. Takáto správa takého mňa kolajového cestovníka veru nepotešila a tak som sa rozhodol utrhnúť si, čo sa ešte dá a čo najďalej. Na vysnený Bajkal by som doma zatial asi opušťák nedostal, ale za polárnym kruhom tiež som ešte nebol. I takto som ja rozmýšlal a zveril sa svojmu horalovovému parťákovi a služobne potom kolegovi. A kolega sa nadchol a prihrial si svoj poltanier polievky a vyložil na stôl karty s obrázkami najvyššej hory Škandinávie.

A samozrejme ma prehovárať nemusel. Úprimne - my dvaja sa na podobné blbosti vzájomne vôbec prehovárať nemusíme. Tolko k motivácii.

Ahoj všetci !

V poslednom čísle Severky som narazil na článok  Fest Dobrá Muzička, kde sa píše, citujem "......a čo festivaly na Slovensku? Nie sú? Povedzme si úprimne, priamo a na rovinu - nie sú. Určite nie také, ktoré by plnokrvne hájili trampské odtiene zelenej farby."         

Posledná rozlúčka z kamarátom Tobym T.O. Čierny orol sa konala na miestnom cintoríne v Solčanoch.
Rozlúčili sa s ním príbuzní a kamaráti, kamarátky, dlhoroční priatelia. Piesne mu hrali na jeho poslednú cestu a slza bola v túto chvíľu úprimná.Po obrade sa kamaráti premiestnili do miestneho trampského CLUBU, kde pri piesňach spomínali na dobré aj zlé časy prežité spolu.

Fotografie z jeho posledného pozemského vandru pár dní dozadu (Tom, T.O. Hoboes, Topoľčany) a z cesty bez návratu (Bludný Hobo, T.O. Anita).

AHOJ ! Nezabudneme, Bludný Hobo (Bojnice)

>>foto<<

Stretnutie členov T.Z. Severka sa uskutočnilo 18.-20.11. 2011 na chate NP Veľká Fatra Lipová v Ľubochnianskej doline.

Stretnutia sa zúčastnili: Amazonka, Bzučo, D’Ady, Dilly, Frico, Lienka, Modok, Niagara, Tik, Vlnka a Texi.

Prerokované boli podmienky ďalšieho fungovania časopisu Severka a situácia okolo múzea trampingu.

Tento zaujímavý vander mala na svedomí obyčajná fotografia od mojich známych „túlavcov“, ktorá ma upútala. Bola na nej skala s tabuľou a textom v maďarskom jazyku v obci Stratená. Moja zvedavosť sa prebudia. Potešila som sa, že viem komu fotografiu „odmailovať“, aby som sa dozvedela, čo je napísane na tej tajomnej tabuli. Prešlo niekoľko hodín a v mailovej schránke bol preklad s úžasným nápadom spraviť si v sobotu vandrík do Stratenej.

Dobrý nápad nesmie dlho čakať na realizáciu. Lenže to nie je také jednoduché. Darmo som žmýkala internet, nechcel mi dohodiť žiaden rozumný dopravný spoj. Jediný, ktorým by sme sa my, členovia objaviteľskej expedície (z Košíc a z Prakoviec) dostali na miesto činu spolu, ponúkal až popoludní. Dvojdňovku pracovné povinnosti nedovolia a vzdať sa nechceme. Jediné riešenie je vlak do Nálepkova, kde „kodrcáčik“ končí svoju púť. A ako ďalej tých 30 kilákov? O tom – potom.

STRETNUTIE TRAMPOV – Na jednom z najznámejších trampských flekov v okolí Zvolena – na Mamojkovej lúke pri Sekierskej hájovni –sa druhú októbrovú sobotu rozhorel tradičný veľký jesenný oheň. Tradičný preto, lebo jesenné (i jarné) ohne sa na tomto fleku konajú už pekných pár rokov. Réžiu nad nimi mávala čisto dievčenská trampská osada Lesanky zo Zvolena spolu s T. O. Divá sviňa a Tarzanovými šelmami. No tentoraz sa k tejto tradícii pridalo ešte niečo „poprvé“.